What the hell is ... výtvarná kritika ?!

Avantgarda, gýč a ich paralely v postmodernej dobe.

Problematika avantgardnosti a gýčovosti presahuje časovo obmedzenú a lokálnu debatu a preto ma inšpirovali k hľadaniu paralely (či možno len voľnejšej asociácie) v dnešnej dobe, kedy gýč, ako výdobytok modernej doby sa stal dominantnou kultúrou a nie je možné poprieť fakt, že sa to deje i dnes, keď jeho prvky dokonca prenikajú do kultúry „vysokej“. Alebo „vysoká“ kultúra degraduje sama seba?

Vila Tugendhat: Less is more

„Architektúra v najjednoduchších prejavoch svojich foriem úplne tkvie v účelnosti.

Presahuje cez všetky hodnotové stupne, až do sféry duchovného bytia, do čistého umenia.“

                                                                                              (Ludwig Mies van der Rohe)

Pygmalionovo dobrodrúžstvo (story pokračuje)

            

Počiatok tohto príbehu sa datuje do dôb starovekého Grécka, kedy pravdepodobne vznikol mýtus o sochárovi nedôverčivom k ženám, ktorý z kusu javora vytesal sochu ženy a zahorel k nej láskou, jeho žiadosť vdýchnuť soche život vypočula bájna bohyňa Venuša, ktorá sochu oživila.

            Námet z tejto báje postupne čerpali básnici, maliari i hudobníci, počnúc Publiom Ovídiom Nasom, až po rôzne re-interpretácie v príbehoch Goetheho, Shakespeara, či G.B. Shawa. Príbeh sa rozhodli spredmetniť i mnohí významní maliari ako  Agnolo Bronzino, Jean-Léon Gérôme, Honoré Daumier, Edward Burne-Jones, Ernest Normand, Paul Delvaux, Francisco Goya, Franz von Stuck, François Boucher, a Thomas Rowlandson.

            Vieme povedať, kde príbeh Pygmaliona začína, s kým sa Pygmalion na svojich cestách stretáva, koľkých umelcov očaril natoľko, že sa rozhodli o stretnutí s ním prehovoriť vo svojich dielach, ba dokonca vieme povedať, ako príbeh Pygmaliona končí.

Vieme však povedať, kde tento príbeh skončí? Sotva.

Soireé Budúcnosť v kocke.

   Koncepcia výstavy Budúcnosť v kocke je zaujímavý projekt, podporujúci tvorbu študentov architektúry, ktorí nemajú veľa príležitostí pre prezentáciu svojich prác v regióne, z ktorého pochádzajú. Impulzom pre vznik výstavy mladých výtvarníkov nášho (východoslovenského) regiónu bol paradox: pred našim zrakom sú skryté projekty, ktoré obleteli skoro celý svet.

Art Is ↓HeRe↓

Slogan, ktorý sa v posledných mesiacoch stal magickým zaklínadlom sa v Moravskej galérii v Brne zhmotnil do svojej fyzickej podoby! Pozrite sa spoločne s nami, aké umelecké diela uzreli znova svetlo sveta, vďaka kurátorom MG, ktorí starostlivo pripravili stálu expozíciu, pochádzajúcu zo súkromnej zbierky Jířiho Valocha.

Niké Samotrácka: antická socha VS. teória vcítenia W. Worringera.

Niké Samotrácka vznikla približne v roku 200 – 190 p.n.l. Gréci ju zobrazovali ako krásnu ženu s krídlami a víťazným vencom, Niké bola považovaná za symbol sily, odvahy, víťazstva a podpory vyššej moci.Ako prostriedok pre analýzu tohto diela som zvolila teóriu historika umenia a estetika Wilhelma Worringera (1881-1965), ktorej sa venuje v štúdii Abstraktion und Eunfühlung (1908, Abstrakcia a vcítenie).

Taxidermia a existenciálny rozmer?

Taxidermia sa javí, ako desivý kus barokového umenia. Nie je to len využitie alegorického módu expresie všetkých životných strastí hlavných postáv. Taxidermia odmieta podávať akýkoľvek explicitný súd o živote pod vládou režimu, ktorý popisuje. V tomto filme sme sa stretli s extrémnou a náročnou reprezentáciou, je však potrebné vziať do úvahy aj zložitejšiu konšteláciu filmu na základe zložitých súvislostí, ktoré reprezentujú problematické historické momenty, ktoré umožňujú čítať historické prechody, ktoré sú ,, proti srsti“.

Pri dlhšom uvažovaní o tomto filme, som dospela k záveru, že tento film ma veľa spoločného s kategóriou hnusu, pričom sa mi začali vynárať paralely s rovnomennou poviedkou Jeana- Paula Sartra.

Je to vôbec umenie ?!

Electronic Superhighway: Continental U.S., Alaska, Hawaii(1995). patrí k zaujímavým priestorovým inštaláciam, symbolizuje veľký národný rozsah Ameriky. Pri jeho tvorbe využil Nam June Paik kombináciu farebných neónov a televízií zobrazujúcich viacfarebné mapy, lákadlá z motelov a reštaurácií. Farby a ich rozdiely znázorňujú rôzne identity kultúr a národov, ktoré tu žijú. Tieto obrazy sa striedajú na obrazovkách s úryvkami filmov, na základe ktorých pozná svet Ameriku. Touto cestou naznačuje Nam June Paik skreslený obraz Ameriky ponúkaný ostatným divákom televízie vo svete.

Keramika Ignáca Bizmayera v konfrontácii s filozofiou antického Grécka

Hoci by sa mohla táto konfrontácia ľudovej slovenskej keramiky s antickou filozofiou zdať akokoľvek paradoxná, beztak ju podľa môjho názoru netreba hádzať za hlavu.

Strýko ...

Sedím doma ako kóma

dočítal som Platóna

je nedeľa poobede

nič zvláštne sa nedeje.

Taxidermia (reflexia filmu)

Mrzký, hrubý, ohavný, nepríjemný, obludný, deštruktívny, kakofonický ... také sú prvé pocity, ktoré vzbudzuje v človeku film Taxidermia. Symptómy, ktoré sme schopní postrehnúť v prvom pláne filmu sa snažia vryť pod kožu -  a to doslovne, človek pred mnohým, čo sa deje vôkol neho zatvára oči, marginalizuje, ignoruje, avšak pri tomto filme to nie je také ľahké (minimálne by sme museli mať zavreté oči od úvodných po záverečné titulky) tu pred ničím neujdeme, nevyzátvorkujeme, ostáva nám neľahký údel - pretrpieť to, čo sa postavám vo filme zdá normálne, významné, dôležité.

Paradoxom je, že pri filme trpíme a simultánne s tým žijeme vo svete, kde sa dejú horšie veci, ktoré nechceme vidieť, minimálne v tom vidím pozitívum Taxidermie, ktorá prinúti človeka zamyslieť sa...

Analytická komparácia tvorby Johna Cagea a Milana Adamčiaka (seminárna práca)

Videné a počuté – Umelecké hnutie Fluxus ako neodada. Slovenská alternatíva fluxusu (M. Adamčiak a.) (učebná pomôcka/spracovanie okruhu)

,,Fluxus je život - ,,Live is Art enough“. Fluxus znamená otvoriť oči, vidieť maličkosti, otvoriť uši a vyžarovať radosť zo života.“

                                         

(Michael Berger)

Nirvana: Z garáže do čela hitparád! (aplikácia základných princípov masovej kultúry podľa T. W. Adorna)

 V tejto práci mi nešlo o kritiku hudby, išlo mi hlavne o poukázanie na trhový mechanizmus a princípy, ktoré sa využívajú na ,,pretlačenie“ a predaj hudobných hviezd, Nirvanu som si vybrala, pretože sa mi zdala byť dobrým príkladom pre ilustráciu daných problémov, môžeme vidieť, že Adornova teória, ktorá bola vydaná v roku 1938 je na pár detailov je platná dodnes, Adorno presne popísal princípy masovej kultúry a trhových mechanizmov, ktoré platili v 40. rokoch, v 90. rokoch a platia aj dnes, dá sa povedať ešte vo väčšej miere ako kedykoľvek predtým...

Grunge/Seattle Sound (seminárna práca)

Grunge (názov údajne pochádza od Marka Arma zo skupiny Green River (dnes Mudhoney) a znamená roztrhaný/špinavý) je pomerne mladým hudobným štýlom spoza Atlantického oceánu.

Film a hudba (recenzia koncertu)

FESTIVAL ARS NOVA 2015: FILM & HUDBA

Dom umenia Košice, Košice, 10.11.2015 o 19:00, foyer

Miesto ženy v slovenskom výtvarnom umení v rozmedzí šesťdesiatych až osemdesiatych rokov 20. storočia. / školská štúdia/

Vo svojej seminárnej práci by som sa chcela venovať téme, ako už predznamenal názov, miesta a postavenia ženy v sfére výtvarného umenia 20. storočia, chcela by som sa zamerať predovšetkým na problémy slovenských výtvarníčok a ich tvorby v rozmedzí konca rokov 60. až 80. a na problematiku spojenú s gender a feministickým umením.

Z historického kontextu vyplýva, že postavenie žien v umeleckej sfére je podradné už od čias, kedy umenie začalo jestvovať.

MILOŠ NIKOLIČ: KOVÁČI / alebo nad čím sa Marián K. nezamyslel. (recenzia predstavenia)

MILOŠ NIKOLIČ: KOVÁČI 

Divadlo Alexandra Duchnoviča, Prešov, 11.11.2015 o 19:00 na VS

Osoby                   Obsadenie

Peter Schmidt:    Vasiľ Rusiňák

Aca Kováčov:     Ľubomír Mindoš

Lujza:                   Ľudmila Lukačíková

Ivan N.

Kuznecov:           Eugen Libezňuk

                               /Jozef Pantlikáš

                 

Réžia a scéna:     Ľuboslav Majera, a. h.

Kostýmy:             Anna Simková, a.h.

Hudba:  Viliam Stanek, a.h.

Asistent

režiséra:               Ľubomír Mindoš

Preklad:               Peter Medviď

Zapožičanie

kováčskych

rekvizít:               Michal Kačmar

Hra Kováči pochádza z pera srbského autora Miloša Nikoliča. Režisérskej taktovky sa chytil Ľuboslav Majera, pedagóg v Srbsku aj Banskej Bystrici, ktorý s DAD-om spolupracoval pred 15 rokmi pri hre Počuješ mama.

Diváci určite zbystrili pozornosť už pri úvodných balkánskych hudobných rytmoch,  ktoré nás voviedli do deja, kedy sa na scéne začali objavovať herci.

FRANZ KAFKA: AMERIKA (recenzia divadelného predstavenia)

Divadlo Alexandra Duchnoviča, Prešov , 4.11.2015 o 19:00 na VS

Réžia:                    Blaho Uhlár, a. h.

Scéna a kostýmy: Miriam Struhárová, a.h.

Hudba:                   Norbert Bodnár, a.h.

Asistent režiséra:                Ľubomír Mindoš

Dramatizácia:       Ivan Klíma, Pavel Kohout

Úprava:                  Michaela Zakuťanská

Preklad:                 Jana Truščinská – Sivá

Hrajú:

Karol Rossmann   Michal Kucer

Robinson               Ladislav Ladomirjak

Delamarche          Michal Iľkanin

Kapitán                  Jozef Tkáč

Kurič                      Jozef Pantlikáš

Strýko Jakob        Eugen Libezňuk

Pán Pollunder      Ľubomír Mindoš

Klára                      Jaroslava Sisáková

Pán Green             Jozef Tkáč

Hlavná Kuchárka Ľudmila Lukačíková

Hlavný čašník       Vasiľ Rusiňák

Tereza                    Iveta Fejková / Miriama Gajdošová

Mladík                   Vladimír Čema

Pokladník             Vladimír Čema

Starý sluha           Svetlana Škovranová

Pán Mack              Vladimír Čema

Chyžná                  Svetlana Škovranová

Čašník                   Jozef Pantlikáš

Liftboy                   Vladimír Čema

Vyvolávač VDO     Jozef Pantlikáš

Vedúci VDO          Eugen Libezňuk

Úradník 1, 2, 3      Ľubomír Mindoš, Vasiľ Rusiňák,                             Jozef Tkáč

Eva MALITI-FRAŇOVÁ: Krcheň nesmrteľný

Krcheň Nesmrteľný je dráma v štyroch aktoch s Poštárovým snom. Krcheň Nesmrteľný z prostredia slovenskej socialistickej dediny obsahuje samostatnú časť s názvom Poštárov sen, cez ktorú sa otvára prechod od sveta živých k svetu mŕtvych...

AKADEMIA RUCHU : ,,Výrazne. V mlčaní.ˮ (orig.: ,, Wyraźnie. W milczeniuˮ) 2014

Projekt, réžia: Wojciech Krukowski; Hrajú: Janusz Bałdyga, Cezary Marczak, Jolanta Krukowska, Zbiniew Olkiewicz, Krzysztof  Żwirblis; Technická úprava: Jan Pieniążek, Jarosław Żwirblis.

MADE IN POLAND (2010)

Špina, monotónnosť, beznádej. Poľsko. Taký obraz vytvára režisér. Obraz je doplnený postavou Boguša. Hlavný predstaviteľ je skin, je bez práce, vyrazili ho zo školy. Je nahnevaný na celý svet. Má po krk miništrovania a školy, ma dosť systému.  Túži po revolúcii, náhlej rebélii, chce zničiť všetko, ale veľmi nevie ako začať.

Smrť v Benátkach (ŠDKE)

Thomas Mann, Zuzana Mistríková, Ondrej Šoth: SMRŤ V BENÁTKACH

ŠTÁTNE DIVADLO KOŠICE, 24.3.2015

Vzťah mladej generácie k súčasným hodnotám a zmyslu ich sebapoznávania. Autorský tanečný príbeh sa odohráva v impresionistickom období na motívy osudu starnúceho nemeckého spisovateľa, ktorý sa na jeseň svojho života pokúsi zbúrať všetko konvenčné, čo obklopovalo jeho život doteraz a zažíva renesanciu pocitov z nového miesta v Benátkach, ale i túžob, ktoré nikdy predtým necítil. Dielo bude o túžbe, hľadaní, láske i sklamaní, nádeji a ideáloch, ale aj starobe. Mannova románová predloha bolá aktualizovaná pre dnešok – obdobie súčasnej mladej generácie, ktorá hľadá zmysel života a vzťahu k sebe samému, či vzťahu k iným.

Michaela Zakuťanská: Havaj

MICHAELA ZAKUŤANSKÁ: HAVAJ (tragikomédia, 2007)

Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove

Havaj je prvotinou prešovskej dramatičky Michaely  Zakuťanskej. Premiéru mohli diváci vzhliadnuť 8.3.2011 v Divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove. Hra získala druhé miesto v súťaži Dráma 2007[1], čo som doposiaľ nevedela, tento bol jednou z príčin, prečo som sa rozhodla navštíviť práve toto predstavenie. Ďalšou pohnútkou bola téma hry, ktorá mi je bytostne blízka, toto predstavenie navštívila po druhý raz, aby som si po troch rokoch oprášila spomienky na inscenáciu, ktorú som prvý krát vzhliadla vo Svidníku, ešte počas štúdia na gymnáziu.  

Vedel Picasso kresliť ?!

V krátkej ,,úvahe“ Catesby Leigh  kritizuje Picassove kresliarske schopnosti, podľa mňa sa autor článku snaží až priveľmi detailne popisovať Picassove kresby a ich anatomické chyby,  presne vyratúva všetky nedostatky od portrétov až po kresby torz, či postáv, čo ma v tomto nerozsiahlom článku aj začínalo,  pravdupovediac, nudiť.
Či Vollardovi chýba kusisko čeľuste alebo nemá brucho, to si podľa mňa všimne každý človek pri zmysloch... takže nesúhlasiť s mienkou Leigha,že Picasso skutočne neovládal klasické umenie kresby, by bolo takpovediac proti zdravému rozumu.

Som názoru, že nebolo treba ,,tak veľa“ strán textu, aby Leigh vyčerpávajúcim výpočtom všetkých Picassových kresliarskych ,,faux-pas“ presvedčil aj slepého o tom, že ,,Pablo“ kresliť skutočne nevedel.

Marina Abramovič – The Artistist is Present

Marina Abramovič je podľa mňa jednou z autorov, ktorých dielo vás chytí za srdce, alebo ostanete v šoku a neveriacky začnete krútiť hlavou nad tým, čo tá žena vlastne stvára.

S marínou je to ako s olivami -  buď ich milujete, alebo nenávidíte.

Z môjho pohľadu na Marinu Abramovič je potrebné nazerať z viacerých uhlov pohľadu, a práve v tom mi pomohol dokument The Artistist is Present.

Abramovič a jej tvorbu, priznám sa, som veľmi nepoznala a úvodné minúty vo mne zbudili zvedavosť, čo umelkyňa chce svojím dielom povedať, a prečo to robí, tak ako to robí.

Nahí ľudia bežiaci proti sebe , alebo proti múru, ,,fackajúci sa´´ , alebo sediaci za stolom bez náznaku emócií, žena ležiaca v ohni, žena ktorá si ubližuje, alebo si nechá ublížiť od ľudí, ... toto všetko vo mne vyvolalo otázku, čo tým chce Abramovič povedať. K umeniu Abramovič používa predovšetkm svoje telo. Programovo sa sebapoškodzuje, podstupuje psychologické i fyzické týranie, skúša, čo vydrží.

Škaredé umenie vs. škaredé (nielen) v umení.

Ako predznamenal názov mojej seminárnej práce, chcela by som sa venovať problematike kategórie škaredého v oblasti umenia i mimo neho.

Čo ma v posledných dňoch zaujalo bol článok na blogu, ktorý pojednával o hodnote škaredého umenia – Art Brut. Art Brut, alebo škaredé umenie z anglického ,,ugly  artˮ, alebo tiež outsider art je výtvarný smer inšpirovaný prejavom psychicky chorých ľudí, ktorých tvorbu väčšia časť spoločnosti nezvykne označovať za umenie. Osobne to vnímam ako paradox, že v dobe, kedy škaredé je ťažiskovou estetickou kategóriou sa stretávame s odmietavými postojmi napríklad k Art Brut ap.

Friedrich Dürrenmatt : Návšteva starej dámy

Do bohom zabudnutého mestečka Güllen prichádza bohatá stará dáma. Od jej návštevy si všetci sľubujú veľké peniaze. Netušia, že prišla pomstiť dávnu krivdu. Postavičky znudeného panoptika ožívajú ponukou, ktorú by mali podľa všetkých zákonov odmietnuť. Tak sa začína Dürrenmattova tragikomédia Návšteva starej dámy.

Bazilika sv. Egídia v Bardejove

Bazilika svätého Egídia v Bardejove je gotická sakrálna stavba nachádzajúca sa v severnej časti Radničného námestia tohto okresného mesta, monumentálna stavba dominuje nielen námestiu ale i celému mestu. (V. Jankovič, 1967)

Počiatky Farského kostola sv. Egídia  nie sú pre nás celkom známe, kvôli nedostatku údajov, kt. by nám pomohli vytvoriť si predstavu o jeho vzhľade.  (D. Buran a kol.,2003)

Kostol je orientovaný je tradične, v smere východ - západ, so svätyňou na východnej strane.