nedeľa 17. januára 2016

FRANZ KAFKA: AMERIKA (recenzia divadelného predstavenia)

Divadlo Alexandra Duchnoviča, Prešov , 4.11.2015 o 19:00 na VS


Réžia:                    Blaho Uhlár, a. h.
Scéna a kostýmy: Miriam Struhárová, a.h.
Hudba:                   Norbert Bodnár, a.h.
Asistent režiséra:                Ľubomír Mindoš
Dramatizácia:       Ivan Klíma, Pavel Kohout
Úprava:                  Michaela Zakuťanská
Preklad:                 Jana Truščinská – Sivá
Hrajú:
Karol Rossmann   Michal Kucer
Robinson               Ladislav Ladomirjak
Delamarche          Michal Iľkanin
Kapitán                  Jozef Tkáč
Kurič                      Jozef Pantlikáš
Strýko Jakob        Eugen Libezňuk
Pán Pollunder      Ľubomír Mindoš
Klára                      Jaroslava Sisáková


Pán Green             Jozef Tkáč
Hlavná Kuchárka Ľudmila Lukačíková
Hlavný čašník       Vasiľ Rusiňák
Tereza                    Iveta Fejková / Miriama Gajdošová
Mladík                   Vladimír Čema
Pokladník             Vladimír Čema
Starý sluha           Svetlana Škovranová
Pán Mack              Vladimír Čema
Chyžná                  Svetlana Škovranová
Čašník                   Jozef Pantlikáš
Liftboy                   Vladimír Čema
Vyvolávač VDO     Jozef Pantlikáš
Vedúci VDO          Eugen Libezňuk
Úradník 1, 2, 3      Ľubomír Mindoš, Vasiľ Rusiňák,                             Jozef Tkáč





Veľavravný názov – Amerika – nesie  predstavenie v réžii Blaha Uhlára v Divadle Alexandra Duchnoviča, ktoré sme mali možnosť navštíviť 4. novebra 2015. Podľa anotácie zverejnenej v tlači pri príležitosti premiéry tohto predstavenia mal tento kultový román Franza Kafku prinesiesť absurdnosť, ale aj možnosť stotožnenia sa divákov s hercami.[1]
Hneď po vstupe do sály je nám jasné, kde sa dej hry bude odohrávať, víta nás nasvietená opona, ktorá pri bližšom skúmaní odhaľuje obrysy New Yorských ulíc. Po odtiahnutí opony sa pred divákmi zjavia biele škatule, na ktorých sa taktiež pracuje s dataprojekciou. Efektné je spracovanie kulís, na ktoré sa premietajú miesta deja, ktoré sa menia v závislosti od jednotlivých scén. Čo je veľkým plusom, scény a výstupy sú od seba dôkladne oddelené, či už premiestnením bielych blokov hercami (ktorí taktiež využívajú bloky ako rekvizity, či už kufor mladého Karola Rossmana, alebo postele v spálni, všetko zodpovedá frazeologizmu ,,za málo peňazí, veľa muziky“ -  síce minimalistická scéna, ktorá však dokáže očariť) alebo aj stlmením svetiel, to umožňuje divákovi ľahšiu orientáciu v spletitej hre.
Keď som sa už  pristavila pri minimalistickej scéne nedá mi nespomenúť využitie hry  na imaginárny klavír hry na klavír, ktoré bolo humorným, oživujúcim ale efektným prvkom v hre.
Čo sa týka hudby, cieľavedome dokresľuje príbeh a atmosféru príbehu, viditeľná je snaha po dosiahnutí autentickosti ,,Ameriky tej doby“ (ktorú sa príznačne snažili vykresliť i kostýmy), osobne som nevnímala žiadne hudobné motívy, ktoré by sa nejako popri deji vryli do pamäte (v zmysle opakovania), skôr možno šlo o to, naznačiť ďalší dej. Čo ma ale prekvapilo, bola reprodukcia  nahrávok prehovorov, napr. pri čítaní listov, osobne som mala pocit, že to bolo silené, len aby sa využil nejaký ,,oživujúci“ prvok. (Neviem celkom korektne posúdiť, či to bolo akustikou sály, alebo kvalitou nahrávky, ale hlasy mi zneli dosť skreslene, čo pre diváka, ktorý je rusínčiny neznalý môže byť problémom...)  
Čo sa týka deja  hry, tá ,,rozpráva príbeh šestnásťročného Karla Rossmana, ktorého rodičia pošlú loďou do Ameriky, pretože v Európe mal pomer so staršou slúžkou. Mladý, neskúsený a naivný Karol po vylodení v New Yorku prežíva vzostupy a pády, vďaka svojej dôverčivosti voči ľuďom. Stáva sa súčasťou sveta s absurdnými a prísnymi pravidlami, ktorým sa musí podvoliť, aby v systéme nového sveta, v ktorom vystupuje sám za seba, prežil.“[2]
Dalo by sa povedať, že inscenácia je skôr na motívy Kafkovho románu, než by zobrazovala korektne celý dej. Je zrejmé, že sa celý román nedá vtesnať do 90 minút, síce sa snaží postupovať korektne, načrtnúť jednu celistvú dejovú líniu. O začiatku hry sa však redukujú menej podstatné postavy i príhody mladého Rossmana.  Inscenácia sa v podstate snaží držať obsahu jednotlivých kapitol, čo vyústi do situácie v závere hry, kedy končí v neočakávanej situácii, dej je strašne zhustený, vytvára dojem ,,čím skôr tým lepšie...“, čo podľa mňa nepadlo na úrodnú pôdu. Ukončenie hry bolo rozhodne nečakané, nezodpovedalo totiž románovej predlohe a v pasáži, kedy z nahrávky zaznelo toto bol koniec pôvodného Kafkovho textu som očakávala, že sa ešte niečo udeje, ťažko posúdiť, či bol tento otvorený koniec zámerom.
Svoje bodové skóre si však hra zvyšuje  hereckým obsadením (uvedeným vyššie) hodnotiť  herecký výkon E. Libezňuka, V. Rusiňáka, Jozefa Tkáča , Ľubomíra Minďoša či Svetlany Škovranovej by bolo podľa môjho zbytočné (v pozitívnom zmysle slova).
Z nových tvárí DADu sme mali možnosť vidieť Michala Iľkanina, Vladimíra Čemu ( ktorý nám ukázal, že rusínsky sa dá dohovoriť i v Taliansku...) Miriamu Gajdošovú a v hlavnej úlohe Michala Kucera. ,,pre ktorého bolo najťažšie vystihnúť práve  postavu 16-ročného mladíka, nepripraveného na styk s iným – novým svetom. Ako sa vyjadril, bolo preňho ťažšie zhostiť sa postavy Karla Rossmana, podľa neho je to u Kafku ťažšie tým, že celý príbeh  je absurdný.“[3]
Jediné negatívum v rámci  stvárnenia postáv vidím len v počte stvárnenia vedľajších postáv, ktoré pripadali na jedného herca, čo za istých okolností môže spôsobiť menší zmätok v rekonštruovaní deja divákom. Hlavná postava príbehu je 16 ročný chlapec, ktorý poznáva absurditu a krutosť emigrácie. Práve téma emigrácie do Ameriky je pre Rusínov a ich dejiny jednou z kľúčových. Nie je rodina, v ktorej by nebol aspoň jeden emigrant, nie je dedina, ktorú by emigrácia nezasiahla
V neposlednom rade treba oceniť snahu hercov čo najviac sa priblížiť ideálu stvárnenia tej – ktorej postavy, postavy na oko pôsobia komicky (akoby zo všedného života), ale (a možno aj preto) dôkladne sa chovanie a vzťahy postáv zarývajú pod kožu diváka a nútia  ho premýšľať, či sa aj naša každodenná realita nepodobá Kafkovej Amerike.




[1] Mária Pihuličová: Kafka sa objaví na scéne rusínskeho divadla In: sme.sk [online]. December  11, 2014 [vid. 2015-11-12]. Dostupné na: <http://presov.korzar.sme.sk/c/7541820/kafka-sa-objavi-na-scene-rusinskeho-divadla.html#ixzz3LadACiSH>
[2] Amerika (Franz KAfka). In: divadload.sk [online]. December  11, 2014 [vid. 2015-11-12]. Dostupné na: < http://www.divadload.sk/repertoar.php?id_hry=70>
[3] Mária Pihuličová: Kafka sa objaví na scéne rusínskeho divadla In: sme.sk [online]. December  11, 2014 [vid. 2015-11-12]. Dostupné na: <http://presov.korzar.sme.sk/c/7541820/kafka-sa-objavi-na-scene-rusinskeho-divadla.html#ixzz3LadACiSH>

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára