Vedel Picasso kresliť ?!

V krátkej ,,úvahe“ Catesby Leigh  kritizuje Picassove kresliarske schopnosti, podľa mňa sa autor článku snaží až priveľmi detailne popisovať Picassove kresby a ich anatomické chyby,  presne vyratúva všetky nedostatky od portrétov až po kresby torz, či postáv, čo ma v tomto nerozsiahlom článku aj začínalo,  pravdupovediac, nudiť.
Či Vollardovi chýba kusisko čeľuste alebo nemá brucho, to si podľa mňa všimne každý človek pri zmysloch... takže nesúhlasiť s mienkou Leigha,že Picasso skutočne neovládal klasické umenie kresby, by bolo takpovediac proti zdravému rozumu.

Som názoru, že nebolo treba ,,tak veľa“ strán textu, aby Leigh vyčerpávajúcim výpočtom všetkých Picassových kresliarskych ,,faux-pas“ presvedčil aj slepého o tom, že ,,Pablo“ kresliť skutočne nevedel.

Autora článku pravdepodobne najviac pobúril fakt, že Picasso sám o sebe tvrdil, že maľuje ako Raffael (avšak každý, kto ako - tak pozná Picassovú osobnosť by mal na to pozerať s nadhľadom...), znova sme sa s Leighom dostali k výpočtom Picassovej ranej tvorby, ako aj k tomu, že sa za celý svoj ,,tvorivý“ život nejako zvlášť technicky od ranej tvorby neposunul, zo zázračného dieťaťa, o ktorom sa zvyklo hovoriť, že v detstve maľoval tak prirodzene ako dýchal, sa dnes mnoho autorov vyjadruje kriticky, dalo by sa povedať, že z geniálneho dieťaťa nie vždy vyrastie geniálny muž...

Možno to predsa len bolo spôsobené školou, ktorú Picasso ako mladík dostal, ďalej ,,rozmachom“ fotografie, ktorá ovplyvnila pohľad na svet mnohých umelcov/ alebo skôr skreslila.

Leigh podľa mňa robí ,,veľa kriku pre nič“, keď hľadá klasický obsah v modernom diele, je to priam také možné, ako nájsť ihlu v kope sena.

,,Postava sa stáva simulakrom antiky“ ...  tu ma napadla len jediná otázka, mal Picasso vôbec zámer stelesniť na plátne antickú dokonalosť? Použitím menovanej skratky? Asi ťažko.

Pri tvrdení, že si Picasso z chýb svojho akademického vzdelania spravil modernistickú cnosť som len prikývla hlavou pomedzi čítanie textu, práve v tú chvíľu mi napadlo, či aj to, že človek dokáže svoje nedostatky pretvoriť na cnosť nie je umením J

Picasso poznal svoje kresliarske obmedzenia, ale neznamená to, že ich aj verejne prijal, ako bolo spomenuté tvorbou neoprimitívnych postáv. Picasso podľa mňa veľmi dobre poznal svoje nedostatky, ale nikdy o nich hlasno nehovoril, dokázal sa ,,predať“, presne tak ako je to dnes s ,,predávaním“ umenia.

Nemyslím si, že to bola ,,z núdze cnosť“, ak Picasso začal maľovať kubistické obrazy(tu už podľa mňa autor intencionálne hľadá všetky negatívne črty a ich ,, maskovanie“)

V neposlednom rade mi nedá nevyjadriť sa k ,,fotografickej aure“, ktorá vychádza z diel Gérôma, ktorého diela (hádam sa mi to len zdá) Leigh stavial nad diela impresionistov, u ktorých podľa autora  hralo prím prevedenie obrazu. Impresionizmus i kubizmus je pre Leigha extrémny, ako by len objektívnosť ukotvenia v klasickej forme bola zložkou umeleckého diela a subjektívnosť zostala zabudnutá trčať niekde v kúte... nie je tu som ostala udivená, akoby ,,subjektívne“ nepatrilo k umeniu.

Neviem ako si vysvetliť stavanie na piedestál Gérôma a jeho ,,fotografickú auru“ na jednej strane a na strane druhej zhadzovanie Picassovej kresby, ktorá sa učila z fotografie, čomu sa mala pravdepodobne (podľa Leigha) vyhnúť(netvrdím že  je dokonalá), ak sme už pri tom, ide v maľbe o vyžarovanie fotografickej aury?. Každopádne by ma zaujímal Cézannov názor na to, že v jeho obrazoch (a ďalších impresionistov) sa médium vnímania stalo posolstvom J

Picassa málokto stavia proti starým majstrom(ak aj áno tak dosť irelevantným spôsobom), preto nevidím dôvod na Leighove pobúrenie a ozaj – je dokonalé, priam fotografické dielo zárukou estetického zážitku? Možno na základe presných proporcií  a tvarov určiť, že toto dielo je dielom umenia? Nie som tohto názoru. Picassova Guernica mi toho ,,dala“ oveľa viac, než Gérômovo Pollice Verso a to som pri obrazoch týchto pánov presedela hodnú chvíľu.

To, že niekto je ,,dnes“ technicky zdatný kreslič, neznamená, že je veľkým umelcom, vonkoncom detailná kresba nie je zárukou toho, že sa nás ,,obraz dotkne“.