Art Is ↓HeRe↓

Slogan, ktorý sa v posledných mesiacoch stal magickým zaklínadlom sa v Moravskej galérii v Brne zhmotnil do svojej fyzickej podoby! Pozrite sa spoločne s nami, aké umelecké diela uzreli znova svetlo sveta, vďaka kurátorom MG, ktorí starostlivo pripravili stálu expozíciu, pochádzajúcu zo súkromnej zbierky Jířiho Valocha.

Názov expozície súvisí s novým chápaním umenia po roku  1946, kedy začali byť novo nahliadané ako umenie, tak aj rôzne postupy, nielen reálne predmety. ART IS HERE: Toto „motto“ písal na pohľadnice Samotný Jíří Valoch, ktorý podľa kurátora expozície tým chcel zvýrazniť, že aj každodennosť môžeme označiť za umelecké dielo. Čo sa pod týmto názvom skrýva sme sa presvedčili na vlastné oči v Pražákovom paláci, ktorý prešiel rozsiahlou rekonštrukciou.

Keď sa merať cestu rozhodne oplatí...

Najzaujmavejším momentom, ktorý som pri návšteve tejto galérie zažila je stretnutie s expozíciou mail artovej tematiky, ktorá je  v Českej, ale aj Slovenskej republike ojedinelá, alebo vôbec neriešená.

Pozoruhodné boli obe zbierky umenia, zbierka klasickej českej moderny  svojou rozsiahlosťou, ale predovšetkým premysleným výberom osobností moderného českého umenia.

Za zmienku stojí taktiež zbierka súčasného umenia, kde Moravská galéria poskytuje priestor na prezentáciu nielen českým výtvarným umelcom, ale aj mladým slovenským výtvarníkom.

Na druhom poschodí

Expozícia moderného umenia je zameraná na prezentáciu tvorcov českej moderny a medzivojnovej avantgardy.  Vystavené obrazy patria zoskupeniu Deväťsil. Reprezentované obrazmi sú  významné mená, ako Josef Čapek, Emil Filla, František Foltýn, ktorý po 1. svetovej vojne pôsobil aj na Slovensku. Ďalšími vystavenými autormi sú Antonín Procházka, Václav Špála, Otto Gutfreud, či Ján Zrzavý, ďalej Josef Šíma, Toyen a iní.

Inštitúcie zaoberajúce sa prezentovaním voľného a úžitkového umenia sa dnes stavajú k prezentácii umenia ako ku skladisku informácií, ktoré boli kurátormi pozbierané v kontexte konkrétneho miesta a doby. Táto inštalácia nie je len tradičnou prehliadkou toho najlepšieho, ale aj intervenciou do skladiska plného rozličných názorov, myšlienok či formálnych prístupov. Na konkrétnych dielach tak môžu vzniknúť aj nové interpretácie, ktoré môžu vznikať na povrch vďaka situácii, v ktorej sa dielo objaví či vystaví dnes.

Galéria „deťom“

Výraznou doménou je foyer s kĺzačkou, ktorá prepája expozície moderného a nového umenia, (unavení) návštevníci  sa môžu skĺznuť  z expozície moderného umenia na druhom poschodí priamo do expozície s novým umením a znovuobjaviť tak v sebe dieťa.

Príbeh umenia po roku 1945

Diela vystavené v tejto expozícii pochádzajú zo súkromnej zbierky Jířiho Valocha, ktorá bola opradená tajomstvom a legendami. Expozícia koncipovaná zo zbierok J. Valocha dokumentuje zásadné prejavy nového umenia a mapuje jeho lokálne predpoklady a medzinárodné  presahy. Expozícia sa rozprestiera v dvanástich miestnostiach prvého poschodia Pražákovho paláca. Nosným bodom tohto poschodia je pre mňa sieň s konceptuálnym dielom Dalibora Chatrného, tzv.   Textová Stena (ktorá ma spolu s možnosťou nahliadnuť aj do  videoartovej tvorby tohto umelca veľmi zaujala).

Na výstave môžeme taktiež obdivovať neviditeľnú sochu v podaní Josefa Beuysa, ktorý ju poslal Jířimu Valochovi vo forme pohľadnice.

V dalších miestnostiach je predstavená postsurrealistická tvorba land-artovej realizácie, ale aj geometrická abstrakcia. Samostatná miestnosť je venovaná textovým inštaláciám

J. Valocha, ktoré autor umiestňoval priamo na steny galérií. Ďalšia zo sál rekonštruuje priamo situáciu vo Valochovom byte preplnenom umením. Do tohto konceptu skvele priľnul koncept postmoderného nábytku a koláže z vynilových dosiek Milana Knižáka.  Priestor na výstave majú taktiež procesuálne maľby z dielne Mariana Pallu., ktoré sú vystavované spoločne s fotodokumentáciou  ich vzniku. Na konci expozície čaká na divákov veľké prekvapenie, v podobe vystaveného ružového tatraplánu (Josef Daňko, Blahoslav Rozbořil), ktorý vznikol pre predstavenie Ananás v 80. rokoch (osobne som tento exponát vnímala viac ako gýč, ale je zrejmé, že mnoho súčasníkov pri tomto tatrapláne podľahne nostalgii).