Bazilika sv. Egídia v Bardejove

Bazilika svätého Egídia v Bardejove je gotická sakrálna stavba nachádzajúca sa v severnej časti Radničného námestia tohto okresného mesta, monumentálna stavba dominuje nielen námestiu ale i celému mestu. (V. Jankovič, 1967)

Počiatky Farského kostola sv. Egídia  nie sú pre nás celkom známe, kvôli nedostatku údajov, kt. by nám pomohli vytvoriť si predstavu o jeho vzhľade.  (D. Buran a kol.,2003)

Kostol je orientovaný je tradične, v smere východ - západ, so svätyňou na východnej strane. 

Počiatky chrámu siahajú do 13. storočia. Z tohto obdobia pochádza patronát chrámu. Okolo roku 1206 sa na tomto mieste usadili cisterciánski mnísi z poľskej Koprzywnice a založili tu kláštor zasvätený svätému Egídiovi. Kráľovská listina z roku 1247, ktorou kráľ Belo IV. potvrdil rádu ich rozsiahle pozemky v okolí Bardejova („Terra Bardfa“), obsahuje prvú zmienku o existencii kostola na tomto území. V dôsledku náhlych zmien však cisterciáni v druhej polovici 13. storočia (okolo r. 1271) toto miesto opustili. (G. Drobniak,2007)

Začiatkom 14. storočia sa na opustenom území usadili nemeckí kolonisti. Z kráľovskej listiny Karola Róberta I. z Anjou z roku 1320, ktorou sa novousadlíkom priznávajú privilégiá pri platení daní, je zrejmé, že tu pôsobil farár. Existenciu chrámu potvrdzuje i listina Karolovho syna a nástupcu Ľudovíta I. Veľkého z Anjou z roku 1352, ktorou kráľ povolil konanie výročného jarmoku po dni sv. Egídia. Stavba dnešného chrámu začala v polovici 14. storočia a výstavba jeho bazilikálnej časti - hlavnej a bočných lodí - bola ukončená v roku 1415. V rokoch 1420 - 1427 bola vybudovaná veža chrámu. Kostol sa v roku 1427 spomína ako trojloďová bazilika s jednoduchými arkádami.

Veža chrámu sv. Egídia s drevenou ochodzou pod strechou

Dôkazom, že tu existoval chrám, ktorý mal oltár, sú najstaršie plastiky z dnes už neexistujúceho oltára z obdobia rokov 1390 - 1400, umiestnené v súčasnosti v oltári sv. Anny (Panna Mária s Dieťaťom na rukách, sv. Margita, sv. Katarína a sv. Dorota). (G. Drobniak,2007)

V roku 1448 sa začalo na popud mestských radných s rozširovaním a prestavbou chrámu. Podľa zmluvy s mestom s prestavbou začal kamenársky majster Mikuláš. Mal postaviť predovšetkým presbytérium. Klenba, ktorá ho zastrešovala, sa pravdepodobne v dôsledku statických porúch zrútila. Na jej opravu sa ponúkal v roku 1464 ďalší staviteľ, Juraj zo Spišskej Soboty. Bardejovskí mestskí radní však na základe odporúčania mestskej rady v Košiciach dali prednosť staviteľovi Štefanovi z Košíc, ktorý v tom čase pôsobil na stavbe košického Dómu svätej Alžbety. Významný kráľovský staviteľ k základnej trojloďovej časti pristaval rozsiahlu svätyňu, chór, sakristiu a emporu, nazývanú aj kaplnka sv. Kataríny, neskôr Oratórium kráľa Mateja. Výstavbu svätyne ukončil v roku 1464 novou klenbou. O rok neskôr postavil na rozhraní novej svätyne a hlavnej lode unikátne kamenné pastofórium, patriace k najvýznačnejším dielam autora i svojho druhu umeleckých diel nachádzajúcich sa na území Slovenska. (D. Buran a kol, 2003)

 V roku 1466 postavil majster Jakub zo Sączu vo svätyni gotický hlavný oltár. Zachovala sa však z neho iba plastika sv. Egídia nachádzajúca sa dnes v kaplnke Panny Márie. Z tohto obdobia pochádza aj bronzová krstiteľnica.

Pod vedením miestneho staviteľa Urbana, pravdepodobne Štefanovho žiaka, sa v rokoch 1482 - 1486 uskutočnilo ďalšie rozšírenie chrámu. V južnej časti boli pristavané tri kaplnky: Panny Márie, sv. Alžbety, nad hlavným vchodom, a sv. Ondreja. V posledne menovanej sa zachovali ešte pôvodné klenby. V roku 1486 bol odliaty prvý veľký zvon Ján. Majster Urban začal tiež s prestavbou veže v juhozápadnej časti, no jej dohotoviteľom bol v rokoch 1486 - 1494 Franklin Stemasek z Anspachu v Bavorsku. Takto sa zavŕšila na konci 15. storočia výstavba jednej z najvýznamnejších sakrálnych stavieb na Slovensku. (G. Drobniak , 2007)

V ďalších obdobiach k podstatnejším stavebným zmenám neprišlo. Renesančné úpravy bratov Ľudovíta a Bernarda Pelovcov z talianskeho Lugana po roku 1580 sa dotýkali len južnej predsiene kostola. V roku 1584 odlial zvonolejár Ján z poľského Tarnowa pre chrám jeden z najväčších zvonov na Slovensku - štvortonového Urbana.

Chrám postihli v priebehu storočí viaceré veľké pohromy: požiare v rokoch 1550, 1577, 1640, 1774 a 1878, zemetrasenia v roku 1725, pri ktorom sa zrútila veža, a v roku 1836, keď pukli na troch miestach múry kostola a napokon bombardovanie v roku 1944. Po veľkom požiari roku 1774 bol chrám až do roku 1898 bez veže. Po katastrofálnom požiari na veľkonočný pondelok roku 1878, kedy vyhorelo takmer celé mesto, sa začala rozsiahla oprava a rekonštrukcia kostola.

V duchu puristických názorov ju od roku 1878 viedol architekt Imrich Steindl, po ňom v roku 1899 Fridrich Schulek. V rámci regotizácie boli odstránené renesančné úpravy a nahradili ich neogotické podľa predstáv 19. storočia. Dostavali vežu, exteriérovú omietku kostola rozčlenili hlbokými vrypmi kvádrovania, napodobňujúc tak pôvodné gotické kamenné murivo. V interiéri sa usilovali výmaľbu kostola prispôsobiť neogotickým dekoratívnym tendenciám. Do chrámu bol postavený nový neogotický hlavný oltár a kazateľnica, boli obnovené piliere a múry hlavnej lode, nové prestrešenie kaplniek. Oprava trvala dvadsať rokov a chrám bol privedený do stavu, v akom ho poznáme dnes.

Ďalšie stavebné zásahy sa uskutočnili v 20. storočí v rámci stavebných rekonštrukcií. V rokoch 1957 - 1958 vymenili nosnú časť pastofória, v rokoch 1963 - 1964 opravili mohutnú strechu kostola. Následne bolo zreštaurovaných niekoľko pozoruhodných výtvarných diel; v rokoch 1978 - 1979 zreštaurovali gotické nástenné maľby na južnej strane veže. (V. Jankovič, 1980)

Roku 1990 pukli oba chrámové zvony - Urban a Ján. Počas veľkej opravy chrámu, trvajúcej od roku 1986 do roku 1999, boli v roku 1995 umiestnené vo veži nové zvony. V roku 2001 pri príležitosti vyhlásenia chrámu za baziliku minor bol Ján nahradený novým zvonom Jozef s hmotnosťou 700 kg

Dominantnou časťou kostola je prostredná časť, so svätyňou a hlavnou loďou (vysoké 24 m), s ktorou susedia dve nižšie bočné lode. Gotické, 10 m vysoké strechy hlavnej lode a svätyne oddeľuje iba stupňovitý požiarny múr. Na jeho vrchole sa vypína vežička s krížikom, tzv. sanktusník.

Na juhozápadnom nároží kostola stojí impozantná veža, ktorej súčasná podoba je výsledkom neogotickej dostavby koncom 19. storočia. Celkovou výškou 76 metrov sa zaraďuje medzi najvyššie kostolné veže na Slovensku. Má šesť poschodí, ktoré sú zvonku oddelené kamennými rímsami. Na jej južnej stene, vo výške prvého poschodia, sú ešte slabo viditeľné stopy po renesančnej nástennej maľbe z roku 1521. Na štvrtom poschodí veže je zvonica, v ktorej sú umiestnené nové zvony Urban a Ján a starý pôvodný zvon Signum z roku 1625. Piate poschodie je upravené pre hodinový stroj. Jeho vonkajšie časti, ciferníky s maľovanými číselníkmi, sú inštalované na všetkých štyroch stranách veže. Na šiestom poschodí sa nachádza drevená ochodza - vyhliadka so zastrešením a vrchol tvorí ihlanovitá strecha so štvormetrovým kovovým krížom. Výzdobu južnej steny veže ešte dopĺňa kamenný štylizovaný reliéf s erbom mesta.  (G. Drobniak,2007)

Západné priečelie kostola je zosilnené oporným systémom s gotickými oblúkmi nad prechodmi. Z výzdoby tohto priečelia je pozoruhodný najmä kamenný štít, lemovaný krabmi, ktorý je na vrchole ukončený mohutnou ružicou a veľká rozeta s kamennou plamienkovou kružbou. Do parku na tejto strane kostola vedie dvojkrídlová brána, nad ktorou je v tympanóne umiestnený reliéf mestského erbu s tromi anjelmi.

Na južnej strane kostola sú dobre viditeľné hlavne kaplnky zoskupené okolo hlavného vchodu. Postavené boli v rokoch 1482 - 1486 v gotickom slohu, no už v polovici 16. storočia bol ich exteriér renesančne upravený talianskymi majstrami Ľudovítom a Bernardom z Lugana. Svoju terajšiu podobu dostali koncom 19. storočia, v rámci celkovej regotizácie kostola.

  Napravo od predsiene hlavného vchodu je kaplnka panny Márie s polygonálnym ukončením na východnej strane a s ihlanovitou strechou. Na jej južnej stene je osadený kamenný epitaf šľachtickej rodiny Kray z roku 1782 (v súčasnosti je reštaurovaný).

  Nad predsieňou hlavného vchodu bola vybudovaná Kaplnka sv. Alžbety. Aj ona má dnes ihlanovitú strechu a medzi jej oknami je umiestnená neogotická kamenná socha sv. Egídia.

  Priestor medzi predsieňou a vežou kostola vyplnila Kaplnka sv. Ondreja s takmer rovnou strechou a kamennou balustrádou - zábradlím s plamienkovou kružbou.

Pohľad na kostol od severu odkrýva celkovú mohutnosť hlavnej a severnej bočnej lode. Z tejto strany jasne vidieť dôležitosť funkcie oporných pilierov, ktoré zachytávajú obrovský tlak klenieb na múry. K severnej stene svätyne je ešte pristavaná sakristia a nad ňou Kaplnka sv. Kataríny (Oratórium kráľa Mateja). Celý chrám osvetľujú vysoké gotické, prevažne trojdielne okná so sklenenou výplňou, ktorá bola vymenená koncom 19. storočia.

Chrámový exteriér doplňuje z južnej strany na námestí kamenná plastika sv. Floriána, patróna požiarnikov v rytierskom oblečení, ktorá tu bola inštalovaná na pamiatku katastrofálneho požiaru v meste 27. mája 1774. V osemdesiatych rokoch tohto storočia bola socha obnovená. Najnovším doplnkom exteriéru sú pôvodné zvony Ján a Urban, umiestnené pred svätyňou.

Chrám sv. Egídia je trojloďová stavba bazilikálneho typu s loďami postavenými vo východo-západnom smere a hlavným vchodom z južnej strany. Presbytérium je ukončené polygonálnym uzáverom.

Presbytérium je zaklenuté sieťovou klenbou a od hlavnej lode ho oddeľuje víťazný oblúk doplnený súsoším Kalvárie z konca 15. storočia. Hlavná loď je zastrešená sedlovou strechou.

Na juhozápadnom rohu sa týči veža so štvorcovým pôdorysom zakončená drevenou arkádovou ochodzou a zastrešená ihlancovou strechou, v rohoch doplnenou štvoricou malých striešok.

V západnej časti chrámu  sa nachádza empora so 6 ramenným hviezdicovým podklenutím  a kamenným kružbovým parapetom , empora je otvorená do lode  4 lomenými  arkádovými oblúkmi, posledné severné  pole klenby  malo pôvodne sieťový obrazec a vretenovité schodisko na emporu, bolo situované pri západnom obvodovom múre. (D. Buran a kol., 2003)

K architektonickej podobe farského kostola z 2. pol. 15. stor., považovanej za ukončenú, prebiehalo súbežne so stavebnými prácami výtvarné riešenie interiéru – nástennou maľbou , objavenou pri regotizácii, ale aj rezbárskou a maliarskou tvorbou – tabuľovými oltármi a voľnou plastikou

pôvodná maľba sa však nezachovala pre opakujúce sa a rozsiahle požiare , až na pár fragmentov. (D. Buran a kol., 2003)

K vzácnym stredovekým sochárskym prácam patrí súsošie Golgoty z konca 15. storočia na tráme pod víťazným oblúkom. Súsošie tvorí osem metrov vysoký kríž s takmer päťmetrovým rozpätím s dokonale anatomicky vypracovaným telom ukrižovaného Krista a dvoma menšími krížmi s pribitými postavami dvoch lotrov. Pod Ježišovým krížom sú umiestnené postavy Panny Márie a sv. Jána.

Vzácnou a umelecky hodnotnou prácou je gotické kamenné pastofórium z roku 1465 s pozlátenými kovovými dvierkami, dielo košického kamenárskeho majstra Štefana. Precízne prevedená kamenná vežovitá stavba sa vyznačuje bohato zdobenými motívmi gotickej architektúry (fiály, kraby, kružby) a doplnená plastikami svätcov. K ďalším vzácnym pamiatkam chrámového mobiliáru patrí plastika sv. Egídia biskupa z roku 1466 (dielo majstra Jakuba), pochádzajúca z bývalého gotického hlavného oltára, korpus Krista z tzv. Malej kalvárie zo začiatku 16. storočia, pripisovaný Majstrovi Pavlovi z Levoče, neskorogotická bronzová krstiteľnica z roku 1485, gotické stallá z konca 15. , zač. 16. storočia, renesančné lavice zo 17. storočia s bohatou figurálnou rezbárskou výzdobou z dielne levočského rezbára K. Kolmitza, gotické dvere z roku 1448. Okrem význačných architektonických hodnôt je bardejovský chrám pozoruhodný najmä vnútorným zariadením. (H. Moravčíkova, 2006) Dominuje mu unikátny súbor jedenástich gotických krídlových oltárov z rokov 1440 - 1520 tvoriacich jedinečnú kolekciu oltárov zachovaných na jednom mieste a takmer aj v pôvodnom rozmiestnení.  Hlavný oltár svätého Egídia - pôvodný gotický hlavný oltár z roku 1466 sa nezachoval. V roku 1655 ho nahradili ranobarokovým, ktorý pri regotizácii kostola v 19. storočí odstránili. Zachoval sa z neho iba ústredný obraz Snímanie z kríža, zhotovený bardejovským maliarom Petrom Stöckelom, kópiou diela P. P. Rubensa. Obraz sa dnes nachádza v severnej bočnej lodi vedľa oltára Piety. V roku 1878 postavili na jeho mieste súčasný neogotický oltár podľa návrhu Imricha Steindla. Je dielom rezbárskej dielne Mórica Hölzela, pražského rodáka, povereného obnovou vnútorného vybavenia chrámu po požiari v roku 1878. Hlavný oltár Kostola sv. Egídia je považovaný za najvýznamnejšie dielo tejto rezbárskej dielne. Autorom maliarskej výzdoby oltára bol maďarský umelec Gyula Aggházy. Hlavný oltár je so svojou výškou sedemnásť metrov najvyšším neogotickým oltárom na Slovensku. Dominujú mu tri plastiky - v strede sv. Egídius, po pravici sv. Štefan a po ľavici sv. Ladislav. Oltár patril cechu bardejovských tesárov.  Okrem  hlavného oltára interiér dopĺňa súbor týchto oltárov: Oltár svätého Ondreja (tiež Všetkých svätých) - pochádza z rokov 1440 – 1460; Oltár svätej Barbory; Oltár svätej Alžbety vdovy; Oltár Panny Márie (predtým oltár svätej Anny) ; Oltár Panny Márie, zvaný Veroniky Magerovej; Oltár Narodenia Pána ; Oltár Vir Dolorum (oltár Bolestného Vykupiteľa); Oltár svätého Kríža; Oltár svätých Mikuláša, Erazma a Panny Márie; Oltár svätej Apolónie (tiež svätej Anny Mettercie); Oltár Piety (tiež Sedembolestnej Panny Márie).Treba dodať, že väčšina z oltárov , nie je originálna, keďže v bazilike viac krát vypukol požiar.

Chrám sv. Egídia v Bardejove je jednou z najcharakteristickejších dominánt starodávneho Bardejova. Táto neskorogotická stavba bohatosťou architektonických tvarov i výtvarných prvkov, rozmernosťou i umeleckou úrovňou a vzácnym chrámovým mobiliárom evokujúcim pôvodný stredoveký sakrálny priestor patrí medzi veľmi dôležité prvky dokumentujúce vývin gotického staviteľstva u nás.

(D. Buran a kol., 2003)

Chrám sv. Egídia v Bardejove je jednou z najcharakteristickejších dominánt starodávneho Bardejova. Táto neskorogotická stavba bohatosťou architektonických tvarov i výtvarných prvkov, rozmernosťou i umeleckou úrovňou a vzácnym chrámovým mobiliárom evokujúcim pôvodný stredoveký sakrálny priestor patrí medzi veľmi dôležité prvky dokumentujúce vývin gotického staviteľstva u nás. Pre súhrn všetkých týchto vlastností bol Chrám svätého Egídia 24. apríla 1970 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

ZDROJE:

BURAN, D. a kol.,2003. Gotika : dejiny slovenského výtvárného umenia.  Bratislava : SLOVART. ISBN 80-8059-080-X

DROBNIAK, G.,2007. Bazilika minor sv. Egídia v Bardejove. Košice: Agentúra SAŠA

DROBNIAK, G.,1998. Bazilika minor sv. Egídia v Bardejove. Bardejov:  SAJANCY. ISBN: 80-968069-0-4

FRICKÝ, A., 1976. Bardejov, kultúrne pamiatky, Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1976

JANKOVIČ, V.,1980. Národné kultúrne pamiatky na Slovensku. Martin: Osveta

JANKOVIČ, V. a kol., 1967. Umeleckohistorické pamiatky na Slovensku: Bardejov. Bratislava: ŠPORT, Vydavateľstvo Slovenského výboru ČSTV

MORAVČÍKOVÁ, H. ,2006. Architektúra na Slovensku : Stručné dejiny. Bratislava: SLOVART