Jedného
dňa si vtetuje na čele nápis ,,fuck off“, ako svoje životné motto a vyberá
sa na vojnu z realitou, ktorá ho obklopuje. Keď sa rozbíjanie skiel áut
a ničenie telefónnych búdok ani trochu nepribližuje vysnívanej revolúcii
obracia sa k svojim autoritám: bývalého učiteľa, alkoholika, a matky
– fanúšičky Krzysztofa Krawczyka. V medzičase sa zapletie so skupinou
gangstrov, ktorým toho večera rozbil auto na parkovisku a dievčaťom, ku
ktorej pocítil niečo viac.
Film
predstavuje vzburu proti realite, kapitalizmu, politike, pokrytectvu. Je to
obraz patológie rozvrstveného
spoločenstva, kde jeden žije v blahobyte a druhý musí bojovať
o prežitie. Spoločnosť vytvára presne taký chaos, aký vytvára Boguš vôkol
seba, chce niečo spraviť, ale nevie čo. Hlavný hrdina neguje spoločnosťou
utvorené schémy, je zosobnením všetkého, čoho má priemerný poliak dosť.
Dej
sa odohráva na jednom z Varšavských sídlisk(blokowisko) v priebehu
dvoch dní. Všetko sa začína v Bogušovej izbe, kedy sa sám vzdáva svojich
idolov, strháva plagáty zo stien, páli veci v ohni nad sídliskom. Nadránom
prichádza domov s vytetovaným mottom na čele, čo nahnevá jeho matku, tá
sa však po krátkom rozhovore vyberá do
práce, žije akoby vo svojom svete, ktorý sa točí okolo jej platonickej lásky zo
študentských čias, speváka Krawczyka, idolom mnohých poliakov... Boguš sa
rozhodne začať revolúciu, vbehne do zakristie kostola, kde miestnemu farárovi
vykričí, že jeho boh je dávno mŕtvy, že stratil zmysel života, je na všetko
nasratý a od rána robí v meste bodrel, kritizuje ľudí, ktorí sú
kresťanmi len v nedeľu, hneď po nákupoch v supermarkete. Ľudia sa
uspokoja s hocičím, bárs aj s otroctvom v McDonalde, tu Boguš
smeruje svoj hnev na predavačku v butiku Versace, hnevá ho ,
že jedny šaty majú hodnotu troch platov jeho matky. Tento mladý muž stojí sám
proti všetkému, sám proti veľkému a zaužívanému systému, môže kričať
hlasno po celom sídlisku, môže ľuďom nadávať, okno otvorí len málo kto, vyzerá
to tak, že všetci sú spokojní so svojim životom. Popri rozbíjaní áut sa Boguš
na svojej ceste stretáva s Emilom, ktorý stráži parkovisko, no pre jeho
hendikep, žiaľ tej noci neúspešne, pretože Boguš rozbíja jedno auto za druhým,
strážnika prepustia z práce, ten cíti krivdu a rozhodne sa pridať k Bogušovi,
v ktorom vidí vzor a zároveň možnosť prekonať svoje hranice. Avšak za
rozbité autá nezaplatil daň len chlapec, ktorý strážil, ale tak isto Boguš,
keďže rozbil auto, ktoré patrilo miestnym gangstrom, tí si ho našli
a vymáhali od neho sumu za opravu(20 000 zlotých). Medzi tým Boguš s bývalým učiteľom riešia problém , ako
bojovať, učiteľ ho obracia na jediný zdroj, ktorý je schopný Bogušovi pomôcť –
na literatúru. Sám učiteľ ho dovedie k tomu, že láska vyrieši všetky
problémy, čo sa však ukáže až neskôr. Boguša si odchytia miestni gangstri
a požadujú od neho peniaze, avšak Boguš žiadne nemá a dostane poriadnu
bitku. Do tejto dejovej línie sa vlieva aj scéna, kedy sa Boguš zamiluje na
prvý pohľad do sestry svojho spolubojovníka z parkoviska, ktorý ho pozval
k sebe na večeru, ... ešte v ten deň si dohodne s dievčaťom rande,
avšak celé to pokazí hlúpymi rečami. Monika mu však otvorí oči, vyčíta mu jeho
neschopnosť a odchádza domov. Boguš okrem hnevu voči svetu začína cítiť i niečo iné –
a to hnev voči sebe samému a lásku k Monike. Po dni vzbury však prišiel čas splatiť svoje
dlhy, večer ponúka matka Bogušovi 3000 zlotych, aby splatil aspoň časť svojho
dlhu, pretože sa nemôže pozerať na to ako trpí a spolu s ním trpí aj
ona, pretože jej gangstri zničili zbierku platní. Boguś si berie peniaze, ale
dlh nespláca – kúpi Monike šaty Versace ako ospravedlnenie za to, čo sa stalo
minulý večer, Monika ospravedlnenie samozrejme prijíma. Avšak gangstri naďalej
čakajú na vyplatenie dlhu, na kopci nad sídliskom sa stretnú s Bogušom
a jeho učiteľom, ktorý sa ho pokúsil fyzicky brániť, nie však veľmi
úspešne, a tak Boguš uteká do neďalekého kostola, kde ho pred výpalníkmi
zachráni kňaz, kňaz ktorému Boguš rozbil auto, vynadal a od ktorého sa
odvrátil, kňaz ako jediná autorita odvráti útok gangstrov, taktiež im vyplatí
pár tisíc, z celej sumy, ktorú
požadujú s tým že sa po ďalšiu časť zastavia o týždeň. V tejto
časti dochádza ku konfrontácii dvoch Bogušových autorít kňaza a učiteľa,
kedy je Boguš sklamaný zo správania svojho učiteľa. Poslednú časť tvorí znova
pokus a vzburu na sídlisku, ktorá však znova vyznieva beznádejne, čím film
končí.
Postavy
konajú emotívne a spontánne, nie je tu nič strojené, rovnako tak je aj ich
slovník emotívny, miestami vulgárny, ale to nič nemení na tom, že vystihuje
podstatu veci, scény pôsobia realisticky.
Autori
zvolili akoby čiernobielu naráciu príbehu
v kontraste s časťami filmu, ktoré akoby poukazovali na to, čo vidí
v tej chvíli Boguš, ktoré sú akoby kolorované červenou farbou, pôsobia
kontrastne k čiernobielemu filmu spolu s červeno-čiernou animáciou,
vzbudzujú to, čo podkresľuje i červená farba a to hnev., sklamanie ale
i lásku, osoby, ku ktorým Boguš pocítil nenávisť, animácie taktiež
zobrazujú to, čo sa deje vo vnútri hlavnej postavy, aké zásady vyznáva
(prostredníctvom akýchsi medzititulkov), animácie sú paradoxne doplnené názormi
bežných veriacich občanov, na činy mladých ľudí v Poľsku čiernobiely film tu
skôr zobrazuje jeho konanie.
Zaujímavé
je taktiež spracovanie čo sa týka záberov, dosť často sa objavuje nadhľad,
ktorý je dosť efektný, ako keby zobrazoval Boguša osamoteného proti celému
svetu, na druhej strane, nám sprostredkúva nadhľad Boguša, napr. keď sa pozerá
z paneláku dole na sídlisko, akokeby mala postava akýsi nadhľad aj nad
vecami, ktoré sa dejú. Tak isto sa vo filme pracuje aj so zvláštnymi rakurzmi,
kedy postavy hľadia cez rozbité sklo na automobile, zamrežované okno, rozbité
okno v kostole, zrkadlo, alebo pohľad na postavy cez zamrežované okno, čo
nás akoby oboznamovalo s duševným rozpoložením jednotlivých postáv. Čo sa
týka strihu, ten autorom jednoznačne umožnil zdynamizovať dej a zhustiť 2
dni do príbehu, ktorý trvá niečo cez hodinu, pritom nám však neunikajú žiadne
podstatné veci z deja.
Čo
stojí za zmienku, je taktiež skvelá kompozícia hudby a animácii, kde sa
objavujú odkazy na rôzne fakty zo života súčasnej poľskej spoločnosti,
napríklad bojujúce medzi sebou kostry v rytme gitarovej ,,sieťky“
a tak isto aj telefonických rozhovorov z Radia Maryja....
Hudbu
v tomto filme by sme mohli zaradiť do troch celkov a to na hudbu,
ktorú počúva mladý Boguš (Frontside) a jeho rovesníci, hudbu, ktorú počúva
jeho matka a gangstri (Krzysztof Krawczyk), a hudbu, ktorú počuť
z nedeľnej omše. Akoby sa tu stretali tri svety dvoch generácii, ktoré
predsa majú niečo spoločného a proti nim spoločnosti, ktorú síce tvoria tí
ľudia, ale ako keby nimi ani neboli, čo taktiež paradoxne kontrastuje
s duchovnou hudbou. V tomto
filme sa vyskytuje hudba prevažne v dramaticky vyhrotených situáciách
a v predeloch/animáciách jednotlivých scén a proti nim stojí
akoby hudba, ktorú počúva matka Boguša pri relaxácii, ktorá akoby mala niečo
dočinenia s učiteľom, ktorý si čítal poéziu. Tak isto sú využívané aj
bežné zvuky z prostredia (napr. hrací automat v bare).
Ak
by som to mala zhrnúť, tak by som povedala, že aj keď v tomto filme nebol
príbeh nijako lákavý, venoval sa téme, ktorej sa venovalo už množstvo filmov
pred ním, predsa bol pútavý spracovaním, až do posledných detailov, dokonca by
som povedala, že niektoré výjavy pôsobili silnejšie než celý film, čo však nie
je na škodu veci, nútili človeka sa zamyslieť ako by konal on na mieste
akejkoľvek postavy z tohto filmu, na druhej strane komicky a trefne
dokázal vykresliť neduhy a nedostatky ľudí či spoločnosti, napriek tomu
z nich nerobil karikatúry, bol tu zobrazený človek ako každý druhý.
________________________________________________________________________________
________________________________________________________________________________
réžia: Przemysław Wojcieszek , scenár: Przemysław Wojcieszek
žáner: tragikomédia
produkcia: Poľsko
premiéra: 26 maja 2010 (svet)
ocenenia: Złote Lwy , Nowe Horyzonty, 10 nominácii
rozpočet: 1 500 000 PLN
plenéry: Wroclaw
Piotr Wawer − Boguś Kowalski
Janusz Chabior − Wiktor
Eryk Lubos − Zenek
Przemysław Bluszcz − ks. Edmund
Grzegorz Sowa − Emil
Wiesław Cichy − Fazi
Halina Rasiakówna − Marianna
Dariusz Majchrzak − Tomaszek
Ryszard Węgrzyn − Kazimierz
Michał Majnicz − Grześ
Magdalena Kuta − Irena
Monika Fronczek − ekspedientka
Monika Malec − Lidka
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára