Marina Abramovič – The Artistist is Present

Marina Abramovič je podľa mňa jednou z autorov, ktorých dielo vás chytí za srdce, alebo ostanete v šoku a neveriacky začnete krútiť hlavou nad tým, čo tá žena vlastne stvára.

S marínou je to ako s olivami -  buď ich milujete, alebo nenávidíte.

Z môjho pohľadu na Marinu Abramovič je potrebné nazerať z viacerých uhlov pohľadu, a práve v tom mi pomohol dokument The Artistist is Present.

Abramovič a jej tvorbu, priznám sa, som veľmi nepoznala a úvodné minúty vo mne zbudili zvedavosť, čo umelkyňa chce svojím dielom povedať, a prečo to robí, tak ako to robí.

Nahí ľudia bežiaci proti sebe , alebo proti múru, ,,fackajúci sa´´ , alebo sediaci za stolom bez náznaku emócií, žena ležiaca v ohni, žena ktorá si ubližuje, alebo si nechá ublížiť od ľudí, ... toto všetko vo mne vyvolalo otázku, čo tým chce Abramovič povedať. K umeniu Abramovič používa predovšetkm svoje telo. Programovo sa sebapoškodzuje, podstupuje psychologické i fyzické týranie, skúša, čo vydrží.

V tomto bode je myslím potrebné prizerať na Marininu minulosť a na jej prítomnosť, hlavne na svet v ktorom všetci spoločne žijeme, v ktorom aj napriek tomu že ľudstvo stále postupuje v pred s technológiami a stále sa niekam/ za niečím ponáhľa, vládne príroda a niekedy aj jej krutosť, podľa mňa chcela Marina Abramovičová poukázať práve na konflikty medzi mužmi a ženami, na politické, spoločenské , ši vojenské konflikty na Balkáne, na beštialitu davu,  v dokumente bolo pekne povedané – čo spraví dav ak ho necháte vám ublížiť.

Marina je výzvou pre ľudí, je ako magnet, ktorý priťahuje pozornosť, ale zároveň s davom robí experimenty a rada provokuje.

Pri niektorých akciách – zachytených na mnohých videozáznamoch skúšala samotnú hranicu fyzických možností svojho tela až do úplného vyčerpania a straty vedomia, šlo skôr o kuriozity oslovujúce predovšetkm avantgardné vernisážové publikum.

Performance The Artisti s Present je odkazom na Marinino detstvo, ktoré nebolo pri rodičoch, akch mala ľahké (Marinini rodičia boli vojenskí veteráni, ktorý ako povedala jej neboli schopný prejaviť rodičovskú lásku, oporu Marina našla v jej starej mame, ktorá bola veľmi spirituálna) a na jej expriateľa Ulaya, s ktorým prežili dlhé roky, no nakoniec sa ich cesty rozišli. Abramovič hovorí, že ak by ľudia, ktorí ju obklopovali neboli takí, akí boli, nebola by to ona. V dokumente, ktorý komplexne opisuje jej diela je dobre vidno, ktorými dielami poukazuje na to aký je svet a snaží sa ho zmeniť, a ktorými dielami sa vyrovnáva so životom a tm, čo jej priniesol.

Väčšina odbornej verejnosti sa zhodla, že kúsok, ktorý Marina v roku 2010 predviedla nebol ľahký, bol to kúsok, ktorý mohli okolnosti ľahko skaziť.

Ako však dodal Ulay, Marina je disciplinovaná a ťažko pracujúca umelkňa, ktorá , dalo by sa povedať, nenecháva nič na náhodu, ak raz niečo začne , musí to dokočiť to všetko a hlavne jej odhodlanosť jej prinieslo úspech. V newyorkskom múzeu celý deň sedí strnule pri stole a len duševnou meditáciou komunikuje s tým, kto si k nej na chvíľu prisadne.

Celé podlažie MoMA bolo venované dokumentácii, kde boli vystavené osobné veci i rodinné fotografie, archaický mikrobus, v ktorom sa kedysi pohybovala po Európe. Všetko to sú dôkazy prežitej reality. Donedávna sa performace považovala za zábavu , ale dnes si vyslúžila pozornosť, ktorá je venovaná Abramovičovej umeleckej práci vedie k tomu, že z alternatívneho umenia sa stáva trvala umelecká forma.

Výstava vyvolala protichodné reakcie a aj keď s Abramovičovou vnútorne nesúhlasíte a jej tvorba vám je odpudivá, stále sa v spomienkach vraciate k tomu, čo ste videli a podvedome o tom premýšľate , ako napísal P. Kováč pre magazín , to čo robí Marina ma výrazný emočný náboj, aký v súčasnom umení bažiacom po podivnostiach stretne človek len zriedka. A slzám, ktoré Marina denne v New Yorku prelievala ľudia veria, aj keď ich možno úplne nechápu. Nakoniec aj ono „balkánske baroko“ je takmer nezrozumiteľné i pre nás Európanov, aj keď poznáme jeho kontext a konotácie.