Krcheň Nesmrteľný je dráma v štyroch aktoch s Poštárovým snom. Krcheň Nesmrteľný z prostredia slovenskej socialistickej dediny obsahuje samostatnú časť s názvom Poštárov sen, cez ktorú sa otvára prechod od sveta živých k svetu mŕtvych...
Eva
MALITI-FRAŇOVÁ (pseud. Malievova) sa narodila 20. februára 1953. Prozaička,
dramatička, prekladateľka a literárna historička. V r. 1968 – 71 absolvovala
Strednú všeobecnovzdelávaciu školu v Bratislave, 1971 – 76 študovala históriu a
etnológiu na Historickej fakulte Moskovskej št. univerzity. Po štúdiách
pôsobila stále v Bratislave: r. 1976 – 77 ako redaktorka v Slov. televízii, po
materskej dovolenke r. 1986 – 88 frekventantka študijného pobytu v
Literárnovednom ústave SAV, 1988 – 91 výskumná pracovníčka v Ústave umeleckej
kritiky a divadelnej dokumentácie, od 1991 vedecká pracovníčka v Ústave
svetovej literatúry SAV, kde sa venuje výskumu ruskej literatúry s osobitným
zreteľom na problematiku symbolizmu a dejinám umeleckého prekladu na Slovensku.
Publikovala aj pod menom Malievova. Autorka monografickej práce Symbolizmus ako
princíp videnia (1996), zostavovateľka zborníka Symbolizmus v kontextoch a
súvislostiach (1999), viacerých vedeckých štúdií a knihy Tabuizovaná
prekladateľka Zora Jesenská (2007). Svoje prózy publikovala časopisecky i v
niekoľkých antológiách (napr. antológia poviedok slov. a rakúskych autoriek
Zbližovanie, 1996). Samostatne vydala knihu Krpatý vrch (1994), obsahujúcu dve
novely.. Napísala drámy Krcheň Nesmrteľný inscenovanú v Komornom divadle v
Martine a v SND v Bratislave, Jaskynná
panna, spoluautorkou predstavenia v Divadle Aréna Povstanie. Je autorkou knižky
krátkych čŕt Amzorima balc (Ordžonikidze, 1987). Ako prekladateľka z ruštiny a
osetčiny sprístupnila o. i. vybrané diela ruského symbolizmu Ruská
symbolistická dráma (1997), preložila román ruského symbolistu A. Belého
Peterburg (2001, 2003) a i. Pripravila prerozprávanie osetského Nartského eposu
(1983), antológiu osetskej prózy Veže rozprávajú (1989); vydala Hry (2007) a
knižku pätnástich poviedok Pod jazdeckou sochou (2011) . (Maliti-Fraňová, 2002,
s. 10)
Dramatická tvorba
Najznámejším
počinom z pera tejto autorky je rozhodne dielo Krcheň nesmrteľný (2001,
prvé miesto v súťaži Dráma 2001, text uverejnený v zborníku Dráma 2001, DÚ
Bratislava, 2002; hra bola inscenovaná v Komornom divadle v Martine, 2002
(réžia R. Ballek), v SND Bratislava, 2003 (réžia R. Pollák) a v DAD Prešov
(réžia A. Lelková); anglický preklad publikovaný v Contemporary Slovak Drama 4,
vydal Divadelný ústav Bratislava, 2002; ruský preklad v čas. Sovremennaja
dramaturgia 2/2004, Moskva; macedónsky preklad knižne v Sovremena slovačka
drama, Skopje 2004; francúzsky preklad na
www.atelier-traduction.com/decover/repertoire-fr/slovaque, 2005; osetský
preklad v čas. Iraf 2/2005, Vladikaukaz; nemecký preklad, úryvok v Theater der
Zeit, 2007, Berlín; účasť na medzinárodnej prehliadke prekladu dramatických
textov L´Atelier Européen de la Traduction, Orléans 2005; scénické čítanie v
rámci amerického projektu Easteuropean Playwrights: Women write the New,
Immigrant´s Theatre, New York 2012 (réžia M. Arlin).
Ďalším
dielom je Jaskynná panna (2003, druhé miesto v súťaži Dráma 2003, text
uverejnený v zborníku Dráma 2002–2003, vydal Divadelný ústav Bratislava, 2004;
inscenácia v Štúdiu 12 v spolupráci s SND, 2004 (réžia M. Amsler); ruský
preklad v almanachu Baltijskije sezony 2006/16 a knižne v Uviadšij sad ľubvi,
DÚ Bratislava a Baltijskije sezony Sankt-Peterburg, 2008; nemecký preklad v Slowakische
Gegenwartsstücke, DÚ Bratislava, 2007; prezentácia na medzinárodnom divadelnom
festivale Mitteleuropäischer Karusel im Theater Brett, Wien 2006 (réžia L.
Kavín) a na medzinárodnom divadelnom festivale Autorentheatertage Hamburg
2007).
Neskôr
autorka vydáva drámu Vizionárov sen /Vizionár (2006, uverejnené v časopise
Divadlo v medzičase 1–2/2006 a v knihe E. Maliti: Hry, 2007; preložené do
francúzskeho a talianskeho jazyka; scénické čítanie v Štúdiu 12 Bratislava,
2006 (réžia K. Forgáč); prezentácia na medzinárodnom divadelnom festivale
Tramedautore, Miláno, 2006 a na medzinárodnom divadelnom festivale In altre
parole, Rím 2008.
Medzi
najnovšie hry patria menovite Unavená Medea (2007, uverejnené v knihe E.
Maliti: Hry. Bratislava: Drewo a srd, 2007; úryvok v čas. Tvorba 1/2014).
Nasledovne Zuzana a starci paparazzi (monodráma, 2009); prezentácia na verejnej
skúške v Divadle na rázcestí v Banskej Bystrici (réžia M. Arlin) a Identita
(hra nevedomia) (uverejnené v: Ódy či frašky. Bratislava: Divadelný ústav,
2015).
Krcheň Nesmrteľný
Krcheň
Nesmrteľný je dráma v štyroch aktoch s Poštárovým snom. Krcheň
Nesmrteľný z prostredia slovenskej socialistickej dediny obsahuje samostatnú
časť s názvom Poštárov sen, cez ktorú sa otvára prechod od sveta živých k svetu
mŕtvych.
Dej
sa odohráva v malej dedinke na Slovensku v závere éry komunizmu. (Maliti-Fraňová,
2002, s. 13) Scéna prvého a druhého dejstva je situovaná do vidieckej kuchyne,
kde stojí veľká posteľ, všade v dome je neporiadok, neskôr je miestom
diania povala, podobne je tomu aj v treťom dejstve. V časti deja
označenej ako Poštárov sen je scéna prázdna, zahalená do šerosvitu. Štvrtý akt
sa vracia znova do domu starého Krchňa.
V hre
sa spomína množstvo predmetov i miest, ktoré majú symbolickú funkciu (povala,
listy, vankúše, oheň, para hrniec a pod) ale i funkčné predmety
(napr. listy). Všetko akoby malo svoj zmysel a bolo usporiadané
v istej symbolickej ,,logike“. Cez podobenstvá a metafory akoby
v nich autorka reflektovala naše moderné dejiny očami súčasnosti.
Príbeh
sa odohráva na slovenskej dedine v rozpadajúcom sa dome Krcheňovcov, kde je
hlavou rodiny Krcheň Nesmrteľný. Ako dom sa rozpadá sa aj jeho rodina, ktorú na
protest opustili synovia. Tajomstvom je opradené zmiznutie dcéry Marky. Súkromná
sféra života rodiny je priestorom pre výpoveď o živote spoločnosti. Dej
prebieha vo svete živých i vo svete mŕtvych, kde sa koná súd nad samopašným
Krchňom. V druhom pláne hra vyznieva ako odsúdenie reprezentantov bývalého
režimu, ktorí v úlohe starostlivých otcov znásilňovali vlastnú krajinu, čo sa
viaže na príbeh stratenej dcéry. Trest sa však nakoniec nekoná - Krcheň ako
stelesnenie hyperbolizovaných čŕt tohto ľudského typu je nesmrteľný. Meno
Krcheň vychádza z archaických vrstiev jazyka a má dva významy: krivý alebo
zakrpatený peň (niekedy aj človek-ľavák) a dravý vták. V hre symbolizuje
negatívnu podstatu zpupného človeka, ktorý sa demagógiou halí do rúška
nedotknuteľnosti a všemocnosti. Krcheň Nesmrteľný je v úvode človek takmer nad
hrobom, ktorý nevylieza zo zváľanej postele. Časom sa ukáže, že je
personifikovaným zlom. Udavač, smilník, násilník, podvodník a manipulátor,
ktorý sa neštíti ničoho. Hra prináša postavu Krcheňa, otca rodiny, antihrdinu,
intrigána, smilníka, ktorý zosobňuje absolútne zlo, a jeho fungovanie v rámci
jednej slovenskej dediny. Čas hry je neurčitý, v texte sa nenachádzajú
presnejšie zmienky.
Krchňa
obklopuje akoby panoptikum postáv, počnúc jeho ženou Hanou, ktorá je od stratý
dcéry a odchodu synov nepríčetná, zničená žena, oblečená v baloniaku,
pod ktorým nemá nič, väčšina ľudí o nej hovorí, že je bosorka, Hana robí
všetko ako vo sne, skoro celý príbeh vykonáva nezmyselné veci, stále akoby
niečo hľadala. Jej psychickému stavu zodpovedá i jej zjav, dlhé sivé,
celkom schlpené vlasy, ktoré sú nečesané. ,,Tvár Madony v dôchodku“.(Dráma2001,
2002, s.13) Napriek tomu je krásnou v očiach Poštára Mateja, ktorý je pravou
rukou Krchňa, chtiac – nechtiac informátorom o dianí v dedine. Matej
je z tejto trojice najmladší, je zamilovaný do Hany, čo ale tají. Napriek
tomu, že má kratšiu ľavú nohu vykonáva povolanie poštára, avšak vždy sa aspoň
niekoľko hodín zdrží u Krchňa. Poštár je prostredníctvom sna
sprostredkovateľom medzi svetom mŕtvych a živých, avšak je otázne, či sa
tento sen nespája s činom, kedy sa Krchňovi pomohol zbaviť tela mŕtvej
dcéry. Ďalšími postavami sú blíženci Peter a Pavol, ktorý miesto toho, aby
sa otcovi postavili, radšej zbabelo ušli, Eva, Petrova žena, ktorá sa celý čas
stará o Malého Krchňa, ktorému s láskou vraví čertisko. Malého
a nezbedného Krchňa stvárňuje lilipután. Zo sveta živých postáv sa na
scéne zjavujú Tri plačky, ktorým je za ,,mŕtvym“ Krchňom najviac clivo. Zuza
Mišeje, Anča Sojková a Žofa Zubalová sú ženami troch priateľov Krchňa,
ktorým, napriek tomu zvádzal ženy, a ktorých, ako sme sa dozvedeli
z výpovede duchov v závere hry pripravil o život a nepekne
podviedol. Zo sveta mŕtvych sa ozýva Jano Krcheň, Kubo Zubáľ a Ďuro Marcin,
ktorý prehovárajú krivdách na nich spáchaných. Kubo Zubáľ sa vyjadroval na jeho
adresu slovami ,,Taký kurevník, nebyť jeho záletnícva, ešte som mohol byť na
žive. Poslal jedného žiarlivca po falošnej stope, aby mohol za ten čas jeho
ženu opáčiť, a ten blázon ma v kravíne prebodol nožom!“(Maliti-Fraňová,
2002, s. 43) a Jano Štrpa zasa popisoval, že ,,Na mňa posielal zas tie
anonymy! Neviem, čo to bolo, ale vždy, keď už malo niečo byť, zrazu sa to pohnojilo. ... Keď zazvonil
telefón z okresu, vedel som, že mám po postupe. A písal tak dobre,
sviňa, že si jeho listy čítali v rámci politických školení. ... Ale nikdy
som ho nepristihol, s listami behal Matej.“ (Maliti-Fraňová, 2002, s. 43)
Medzi
duchmi taktiež vystupuje Ňaňo Krcheň, ktorý je opakom svojho syna,
v pozitívnom zmysle slova, čo možno bolo aj príčinou toho, že Krcheň je
taký darebák, Ňaňo sa ho snaží karhať, ale z druhého sveta je naňho
prikrátky. V treťom akte sa taktiež objavuje Marka, ktorá dokola spieva
pieseň o zlatých zuboch, čo sa jej však stalo nepovie, vyzerá to tak, že
Krchňa sa bojí i po smrti. Postavy konajú pod veľkým tlakom a hlavne
strachom, jediný kto sa odváži kričať je Peter, ktorého však vždy utíši
manželka Eva, ostatní živí sú akoby mŕtvy, neodvážia sa ani na slovko smerované
proti Krchňovi. Mŕtvi sú na tom podobne, aj keď už majú menšie obavy
z Krchňovho počínania, ktorý je na nich prikrátky, len lamentujú nad
krivdami, ktoré sa im stali, nekonajú nič proti tomu.
V závere
hry sa hľadá list zosnulej Marky, mal byť skrytý na povale, medzitým vylezú
všetci živý i mŕtvi do podkrovia domu za Poštárom Matejom, pretože sa
domnievajú, že list má on.
V zmätku
ostáva v izbe Marka, Krcheň a jeho malý vnuk, ktorého
v nevedomosti navedie Krcheň na to, aby spálil list a tak zničí aj
posledný dôkaz o svojej vine. V tom čase, sú všetci okrem spomínaných
na povale. Krcheň spolu s vnukom im odnesú rebrík, na pôjde zavládne
zmätok. Tí ktorí ostali na povale zažívajú pekelné muky. ,,Marka stojí sama
uprostred javiska so sklonenou hlavou. Po chvíli na scéne urobia kruh všetci
živí i mŕtvi, tancujú okolo nej, robia smutno-smiešne grimasy, vykrúcajú
sa nadskakujú, pomaly sa všetci stratia z javiska.“ (Maliti-Fraňová,
2002,s.47) Zhasne svetlo a hra sa končí.
Záverom
Autorka svojimi prózami aj divadelnými hrami vniesla
do súčasnej slovenskej literatúry viaceré nové prvky, obohatila nimi register
zaužívaných poetík. Za jeden z najzaujímavejších prínosov pokladám jemné, dobre
premyslené skĺbenie domácich (literárnych aj mimoliterárnych) tradícií s
netradičnou poetikou, ktorá je silne ovplyvnená symbolizmom (predovšetkým
ruskej proveniencie), no pritom si
zachováva svojbytný a autentický charakter. Maliti umne používa jestvujúce
archetypy, stávajú sa pre ňu účinnými
nástrojmi analýzy zobrazovaných postáv, dejov, prostredí. Hovorí o realite
akoby cez skratky a náznaky zakódované v archetypálnej rétorike, čím sa
rozširuje časová rozvrstvenosť jej textov, „minulostná“ optika sa v nich plynule strieda s optikou
„prítomnostnou“, presnejšie by sa dalo povedať, že obe časové dimenzie v
používanej optike splývajú...
Autorka
je vo svojich textoch analytická a zároveň metaforická, realistická (drobnokresba
prostredia, postáv, situácie), a zároveň
symbolická, siahajúca po prvkoch hyperbolizácie, absurdizácie. V jej
textoch sa prelínajú prvky skutočnosti (s niektorými dôverne známymi, dôverne
zažitými reáliami charakteristickými napríklad aj pre našu nedávnu minulosť) s
mýtickými prvkami, s akýmisi dejinnými konštantami; obrazy aktuálnej
prítomnosti (dokladované napríklad technickými vynálezmi) prechádzajú do
historických odkazov, zdôrazňujúc tak kontinuitu ľudských dejín, opakovateľnosť
(vrátane opakovateľnosti chýb) – a aj nepoučiteľnosť dejinných aktérov. Autorka
používa prostriedky irónie, ba až satiry,
no vo vzťahu, aký utvára medzi svojimi postavami (a aj v jej autorskom
vzťahu k postavám) nechýba (čo len skromný alebo čiastočne skrytý) prejav
ľudskej vrúcnosti, záujmu o druhé osudy a úsilie pochopiť ich – najmä v ich
odlišnosti, inakosti, ba priam „vychýlenosti“. Väčšina jej postáv je totiž
práve taká: odklonená od „normálu“. A predsa v jej postavách nachádzame čosi
všeľudské, odvažujem sa povedať, že dokonca univerzálne. Napríklad túžbu
viacerých jej postáv zasahovať do sveta s úmyslom vylepšovať ho, ak už nie hneď
zachraňovať. (Farkašová, 2006)
Zdroje:
KRCHEŇ
NESMRTEĹNÝ. In: Dilia.[online]
[vid. 2015-12-16]. Dostupné na:
<http://www.dilia.cz/index.php/3d/item/6703-krchen-nesmrtelny>
MALITI-FRAŇOVÁ,
E.: Krcheň Nesmrteľný. In: Dráma 2001. Bratislava : Divadelný ústav , 2002, 211
s.; ISBN: 80-88987-33-4
FARKAŠOVÁ,
E.: Rozhovor s prozaičkou a dramatičkou, prekladateľkou a literárnou
historičkou Evou MALITI-FRAŇOVOU. In: litcentrum.sk.[online] [vid. 2015-12-16]. Dostupné na:<
http://www.litcentrum.sk/rozhovory/rozhovor-s-prozaickou-a-dramatickou-prekladatelkou-a-literarnou-historickou-evou-maliti-franovou>
DVOŘÁKOVÁ,
Helena: Keď strelíš minulosť z pištole, vystrelí na teba budúcnosť z
dela.(Rozhovor). In: Pravda , roč. XXIV, 22. 11. – 23. 11.
Eva
MAliti- Fraňová. In: litcentrum.sk.[online] [vid. 2015-12-16]. Dostupné na:< http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/eva-maliti-franova>
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára