Niké Samotrácka: antická socha VS. teória vcítenia W. Worringera.

Niké Samotrácka vznikla približne v roku 200 – 190 p.n.l. Gréci ju zobrazovali ako krásnu ženu s krídlami a víťazným vencom, Niké bola považovaná za symbol sily, odvahy, víťazstva a podpory vyššej moci.Ako prostriedok pre analýzu tohto diela som zvolila teóriu historika umenia a estetika Wilhelma Worringera (1881-1965), ktorej sa venuje v štúdii Abstraktion und Eunfühlung (1908, Abstrakcia a vcítenie).

Taxidermia a existenciálny rozmer?

Taxidermia sa javí, ako desivý kus barokového umenia. Nie je to len využitie alegorického módu expresie všetkých životných strastí hlavných postáv. Taxidermia odmieta podávať akýkoľvek explicitný súd o živote pod vládou režimu, ktorý popisuje. V tomto filme sme sa stretli s extrémnou a náročnou reprezentáciou, je však potrebné vziať do úvahy aj zložitejšiu konšteláciu filmu na základe zložitých súvislostí, ktoré reprezentujú problematické historické momenty, ktoré umožňujú čítať historické prechody, ktoré sú ,, proti srsti“.

Pri dlhšom uvažovaní o tomto filme, som dospela k záveru, že tento film ma veľa spoločného s kategóriou hnusu, pričom sa mi začali vynárať paralely s rovnomennou poviedkou Jeana- Paula Sartra.

Je to vôbec umenie ?!

Electronic Superhighway: Continental U.S., Alaska, Hawaii(1995). patrí k zaujímavým priestorovým inštaláciam, symbolizuje veľký národný rozsah Ameriky. Pri jeho tvorbe využil Nam June Paik kombináciu farebných neónov a televízií zobrazujúcich viacfarebné mapy, lákadlá z motelov a reštaurácií. Farby a ich rozdiely znázorňujú rôzne identity kultúr a národov, ktoré tu žijú. Tieto obrazy sa striedajú na obrazovkách s úryvkami filmov, na základe ktorých pozná svet Ameriku. Touto cestou naznačuje Nam June Paik skreslený obraz Ameriky ponúkaný ostatným divákom televízie vo svete.

Keramika Ignáca Bizmayera v konfrontácii s filozofiou antického Grécka

Hoci by sa mohla táto konfrontácia ľudovej slovenskej keramiky s antickou filozofiou zdať akokoľvek paradoxná, beztak ju podľa môjho názoru netreba hádzať za hlavu.

Taxidermia (reflexia filmu)

Mrzký, hrubý, ohavný, nepríjemný, obludný, deštruktívny, kakofonický ... také sú prvé pocity, ktoré vzbudzuje v človeku film Taxidermia. Symptómy, ktoré sme schopní postrehnúť v prvom pláne filmu sa snažia vryť pod kožu -  a to doslovne, človek pred mnohým, čo sa deje vôkol neho zatvára oči, marginalizuje, ignoruje, avšak pri tomto filme to nie je také ľahké (minimálne by sme museli mať zavreté oči od úvodných po záverečné titulky) tu pred ničím neujdeme, nevyzátvorkujeme, ostáva nám neľahký údel - pretrpieť to, čo sa postavám vo filme zdá normálne, významné, dôležité.

Paradoxom je, že pri filme trpíme a simultánne s tým žijeme vo svete, kde sa dejú horšie veci, ktoré nechceme vidieť, minimálne v tom vidím pozitívum Taxidermie, ktorá prinúti človeka zamyslieť sa...

Analytická komparácia tvorby Johna Cagea a Milana Adamčiaka (seminárna práca)

Nirvana: Z garáže do čela hitparád! (aplikácia základných princípov masovej kultúry podľa T. W. Adorna)

 V tejto práci mi nešlo o kritiku hudby, išlo mi hlavne o poukázanie na trhový mechanizmus a princípy, ktoré sa využívajú na ,,pretlačenie“ a predaj hudobných hviezd, Nirvanu som si vybrala, pretože sa mi zdala byť dobrým príkladom pre ilustráciu daných problémov, môžeme vidieť, že Adornova teória, ktorá bola vydaná v roku 1938 je na pár detailov je platná dodnes, Adorno presne popísal princípy masovej kultúry a trhových mechanizmov, ktoré platili v 40. rokoch, v 90. rokoch a platia aj dnes, dá sa povedať ešte vo väčšej miere ako kedykoľvek predtým...

Film a hudba (recenzia koncertu)

FESTIVAL ARS NOVA 2015: FILM & HUDBA

Dom umenia Košice, Košice, 10.11.2015 o 19:00, foyer

MILOŠ NIKOLIČ: KOVÁČI / alebo nad čím sa Marián K. nezamyslel. (recenzia predstavenia)

MILOŠ NIKOLIČ: KOVÁČI 

Divadlo Alexandra Duchnoviča, Prešov, 11.11.2015 o 19:00 na VS

Osoby                   Obsadenie

Peter Schmidt:    Vasiľ Rusiňák

Aca Kováčov:     Ľubomír Mindoš

Lujza:                   Ľudmila Lukačíková

Ivan N.

Kuznecov:           Eugen Libezňuk

                               /Jozef Pantlikáš

                 

Réžia a scéna:     Ľuboslav Majera, a. h.

Kostýmy:             Anna Simková, a.h.

Hudba:  Viliam Stanek, a.h.

Asistent

režiséra:               Ľubomír Mindoš

Preklad:               Peter Medviď

Zapožičanie

kováčskych

rekvizít:               Michal Kačmar

Hra Kováči pochádza z pera srbského autora Miloša Nikoliča. Režisérskej taktovky sa chytil Ľuboslav Majera, pedagóg v Srbsku aj Banskej Bystrici, ktorý s DAD-om spolupracoval pred 15 rokmi pri hre Počuješ mama.

Diváci určite zbystrili pozornosť už pri úvodných balkánskych hudobných rytmoch,  ktoré nás voviedli do deja, kedy sa na scéne začali objavovať herci.

FRANZ KAFKA: AMERIKA (recenzia divadelného predstavenia)

Divadlo Alexandra Duchnoviča, Prešov , 4.11.2015 o 19:00 na VS

Réžia:                    Blaho Uhlár, a. h.

Scéna a kostýmy: Miriam Struhárová, a.h.

Hudba:                   Norbert Bodnár, a.h.

Asistent režiséra:                Ľubomír Mindoš

Dramatizácia:       Ivan Klíma, Pavel Kohout

Úprava:                  Michaela Zakuťanská

Preklad:                 Jana Truščinská – Sivá

Hrajú:

Karol Rossmann   Michal Kucer

Robinson               Ladislav Ladomirjak

Delamarche          Michal Iľkanin

Kapitán                  Jozef Tkáč

Kurič                      Jozef Pantlikáš

Strýko Jakob        Eugen Libezňuk

Pán Pollunder      Ľubomír Mindoš

Klára                      Jaroslava Sisáková

Pán Green             Jozef Tkáč

Hlavná Kuchárka Ľudmila Lukačíková

Hlavný čašník       Vasiľ Rusiňák

Tereza                    Iveta Fejková / Miriama Gajdošová

Mladík                   Vladimír Čema

Pokladník             Vladimír Čema

Starý sluha           Svetlana Škovranová

Pán Mack              Vladimír Čema

Chyžná                  Svetlana Škovranová

Čašník                   Jozef Pantlikáš

Liftboy                   Vladimír Čema

Vyvolávač VDO     Jozef Pantlikáš

Vedúci VDO          Eugen Libezňuk

Úradník 1, 2, 3      Ľubomír Mindoš, Vasiľ Rusiňák,                             Jozef Tkáč

AKADEMIA RUCHU : ,,Výrazne. V mlčaní.ˮ (orig.: ,, Wyraźnie. W milczeniuˮ) 2014

Projekt, réžia: Wojciech Krukowski; Hrajú: Janusz Bałdyga, Cezary Marczak, Jolanta Krukowska, Zbiniew Olkiewicz, Krzysztof  Żwirblis; Technická úprava: Jan Pieniążek, Jarosław Żwirblis.

MADE IN POLAND (2010)

Špina, monotónnosť, beznádej. Poľsko. Taký obraz vytvára režisér. Obraz je doplnený postavou Boguša. Hlavný predstaviteľ je skin, je bez práce, vyrazili ho zo školy. Je nahnevaný na celý svet. Má po krk miništrovania a školy, ma dosť systému.  Túži po revolúcii, náhlej rebélii, chce zničiť všetko, ale veľmi nevie ako začať.

Smrť v Benátkach (ŠDKE)

Thomas Mann, Zuzana Mistríková, Ondrej Šoth: SMRŤ V BENÁTKACH

ŠTÁTNE DIVADLO KOŠICE, 24.3.2015

Vzťah mladej generácie k súčasným hodnotám a zmyslu ich sebapoznávania. Autorský tanečný príbeh sa odohráva v impresionistickom období na motívy osudu starnúceho nemeckého spisovateľa, ktorý sa na jeseň svojho života pokúsi zbúrať všetko konvenčné, čo obklopovalo jeho život doteraz a zažíva renesanciu pocitov z nového miesta v Benátkach, ale i túžob, ktoré nikdy predtým necítil. Dielo bude o túžbe, hľadaní, láske i sklamaní, nádeji a ideáloch, ale aj starobe. Mannova románová predloha bolá aktualizovaná pre dnešok – obdobie súčasnej mladej generácie, ktorá hľadá zmysel života a vzťahu k sebe samému, či vzťahu k iným.

Michaela Zakuťanská: Havaj

MICHAELA ZAKUŤANSKÁ: HAVAJ (tragikomédia, 2007)

Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove

Havaj je prvotinou prešovskej dramatičky Michaely  Zakuťanskej. Premiéru mohli diváci vzhliadnuť 8.3.2011 v Divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove. Hra získala druhé miesto v súťaži Dráma 2007[1], čo som doposiaľ nevedela, tento bol jednou z príčin, prečo som sa rozhodla navštíviť práve toto predstavenie. Ďalšou pohnútkou bola téma hry, ktorá mi je bytostne blízka, toto predstavenie navštívila po druhý raz, aby som si po troch rokoch oprášila spomienky na inscenáciu, ktorú som prvý krát vzhliadla vo Svidníku, ešte počas štúdia na gymnáziu.  

Vedel Picasso kresliť ?!

V krátkej ,,úvahe“ Catesby Leigh  kritizuje Picassove kresliarske schopnosti, podľa mňa sa autor článku snaží až priveľmi detailne popisovať Picassove kresby a ich anatomické chyby,  presne vyratúva všetky nedostatky od portrétov až po kresby torz, či postáv, čo ma v tomto nerozsiahlom článku aj začínalo,  pravdupovediac, nudiť.
Či Vollardovi chýba kusisko čeľuste alebo nemá brucho, to si podľa mňa všimne každý človek pri zmysloch... takže nesúhlasiť s mienkou Leigha,že Picasso skutočne neovládal klasické umenie kresby, by bolo takpovediac proti zdravému rozumu.

Som názoru, že nebolo treba ,,tak veľa“ strán textu, aby Leigh vyčerpávajúcim výpočtom všetkých Picassových kresliarskych ,,faux-pas“ presvedčil aj slepého o tom, že ,,Pablo“ kresliť skutočne nevedel.

Friedrich Dürrenmatt : Návšteva starej dámy

Do bohom zabudnutého mestečka Güllen prichádza bohatá stará dáma. Od jej návštevy si všetci sľubujú veľké peniaze. Netušia, že prišla pomstiť dávnu krivdu. Postavičky znudeného panoptika ožívajú ponukou, ktorú by mali podľa všetkých zákonov odmietnuť. Tak sa začína Dürrenmattova tragikomédia Návšteva starej dámy.

Analýza divadelnej inscenácie W. Shakespeare: Macbeth (réžia: Ľ. Vajdička)

Tragédia W. Shakespeara Macbeth, dedikovaná kráľovi Jakubovi I., je inšpirovaná postavou z histórie, obľúbeným škótskym kráľom Macbethom I., ktorý sa vďaka dobovým kronikárom zmenil na tyrana a uzurpátora.  Zjednodušene prerozprávaný príbeh hovorí o tom, že počas bitky medzi vojskom kráľa Duncana a nespokojnými škótskymi šľachticmi tri čarodejnice vyveštia Macbethovi osud, okrem iného aj to, že sa stane kráľom. Macbeth odvtedy sníva o kráľovskej korune.