Taxidermia a existenciálny rozmer?

Taxidermia sa javí, ako desivý kus barokového umenia. Nie je to len využitie alegorického módu expresie všetkých životných strastí hlavných postáv. Taxidermia odmieta podávať akýkoľvek explicitný súd o živote pod vládou režimu, ktorý popisuje. V tomto filme sme sa stretli s extrémnou a náročnou reprezentáciou, je však potrebné vziať do úvahy aj zložitejšiu konšteláciu filmu na základe zložitých súvislostí, ktoré reprezentujú problematické historické momenty, ktoré umožňujú čítať historické prechody, ktoré sú ,, proti srsti“.

Pri dlhšom uvažovaní o tomto filme, som dospela k záveru, že tento film ma veľa spoločného s kategóriou hnusu, pričom sa mi začali vynárať paralely s rovnomennou poviedkou Jeana- Paula Sartra.

Taxidermia (reflexia filmu)

Mrzký, hrubý, ohavný, nepríjemný, obludný, deštruktívny, kakofonický ... také sú prvé pocity, ktoré vzbudzuje v človeku film Taxidermia. Symptómy, ktoré sme schopní postrehnúť v prvom pláne filmu sa snažia vryť pod kožu -  a to doslovne, človek pred mnohým, čo sa deje vôkol neho zatvára oči, marginalizuje, ignoruje, avšak pri tomto filme to nie je také ľahké (minimálne by sme museli mať zavreté oči od úvodných po záverečné titulky) tu pred ničím neujdeme, nevyzátvorkujeme, ostáva nám neľahký údel - pretrpieť to, čo sa postavám vo filme zdá normálne, významné, dôležité.

Paradoxom je, že pri filme trpíme a simultánne s tým žijeme vo svete, kde sa dejú horšie veci, ktoré nechceme vidieť, minimálne v tom vidím pozitívum Taxidermie, ktorá prinúti človeka zamyslieť sa...