Avantgarda, gýč a ich paralely v postmodernej dobe.

Problematika avantgardnosti a gýčovosti presahuje časovo obmedzenú a lokálnu debatu a preto ma inšpirovali k hľadaniu paralely (či možno len voľnejšej asociácie) v dnešnej dobe, kedy gýč, ako výdobytok modernej doby sa stal dominantnou kultúrou a nie je možné poprieť fakt, že sa to deje i dnes, keď jeho prvky dokonca prenikajú do kultúry „vysokej“. Alebo „vysoká“ kultúra degraduje sama seba?

Pygmalionovo dobrodrúžstvo (story pokračuje)

            

Počiatok tohto príbehu sa datuje do dôb starovekého Grécka, kedy pravdepodobne vznikol mýtus o sochárovi nedôverčivom k ženám, ktorý z kusu javora vytesal sochu ženy a zahorel k nej láskou, jeho žiadosť vdýchnuť soche život vypočula bájna bohyňa Venuša, ktorá sochu oživila.

            Námet z tejto báje postupne čerpali básnici, maliari i hudobníci, počnúc Publiom Ovídiom Nasom, až po rôzne re-interpretácie v príbehoch Goetheho, Shakespeara, či G.B. Shawa. Príbeh sa rozhodli spredmetniť i mnohí významní maliari ako  Agnolo Bronzino, Jean-Léon Gérôme, Honoré Daumier, Edward Burne-Jones, Ernest Normand, Paul Delvaux, Francisco Goya, Franz von Stuck, François Boucher, a Thomas Rowlandson.

            Vieme povedať, kde príbeh Pygmaliona začína, s kým sa Pygmalion na svojich cestách stretáva, koľkých umelcov očaril natoľko, že sa rozhodli o stretnutí s ním prehovoriť vo svojich dielach, ba dokonca vieme povedať, ako príbeh Pygmaliona končí.

Vieme však povedať, kde tento príbeh skončí? Sotva.

Niké Samotrácka: antická socha VS. teória vcítenia W. Worringera.

Niké Samotrácka vznikla približne v roku 200 – 190 p.n.l. Gréci ju zobrazovali ako krásnu ženu s krídlami a víťazným vencom, Niké bola považovaná za symbol sily, odvahy, víťazstva a podpory vyššej moci.Ako prostriedok pre analýzu tohto diela som zvolila teóriu historika umenia a estetika Wilhelma Worringera (1881-1965), ktorej sa venuje v štúdii Abstraktion und Eunfühlung (1908, Abstrakcia a vcítenie).

Je to vôbec umenie ?!

Electronic Superhighway: Continental U.S., Alaska, Hawaii(1995). patrí k zaujímavým priestorovým inštaláciam, symbolizuje veľký národný rozsah Ameriky. Pri jeho tvorbe využil Nam June Paik kombináciu farebných neónov a televízií zobrazujúcich viacfarebné mapy, lákadlá z motelov a reštaurácií. Farby a ich rozdiely znázorňujú rôzne identity kultúr a národov, ktoré tu žijú. Tieto obrazy sa striedajú na obrazovkách s úryvkami filmov, na základe ktorých pozná svet Ameriku. Touto cestou naznačuje Nam June Paik skreslený obraz Ameriky ponúkaný ostatným divákom televízie vo svete.

Videné a počuté – Umelecké hnutie Fluxus ako neodada. Slovenská alternatíva fluxusu (M. Adamčiak a.) (učebná pomôcka/spracovanie okruhu)

,,Fluxus je život - ,,Live is Art enough“. Fluxus znamená otvoriť oči, vidieť maličkosti, otvoriť uši a vyžarovať radosť zo života.“

                                         

(Michael Berger)

Miesto ženy v slovenskom výtvarnom umení v rozmedzí šesťdesiatych až osemdesiatych rokov 20. storočia. / školská štúdia/

Vo svojej seminárnej práci by som sa chcela venovať téme, ako už predznamenal názov, miesta a postavenia ženy v sfére výtvarného umenia 20. storočia, chcela by som sa zamerať predovšetkým na problémy slovenských výtvarníčok a ich tvorby v rozmedzí konca rokov 60. až 80. a na problematiku spojenú s gender a feministickým umením.

Z historického kontextu vyplýva, že postavenie žien v umeleckej sfére je podradné už od čias, kedy umenie začalo jestvovať.

Vedel Picasso kresliť ?!

V krátkej ,,úvahe“ Catesby Leigh  kritizuje Picassove kresliarske schopnosti, podľa mňa sa autor článku snaží až priveľmi detailne popisovať Picassove kresby a ich anatomické chyby,  presne vyratúva všetky nedostatky od portrétov až po kresby torz, či postáv, čo ma v tomto nerozsiahlom článku aj začínalo,  pravdupovediac, nudiť.
Či Vollardovi chýba kusisko čeľuste alebo nemá brucho, to si podľa mňa všimne každý človek pri zmysloch... takže nesúhlasiť s mienkou Leigha,že Picasso skutočne neovládal klasické umenie kresby, by bolo takpovediac proti zdravému rozumu.

Som názoru, že nebolo treba ,,tak veľa“ strán textu, aby Leigh vyčerpávajúcim výpočtom všetkých Picassových kresliarskych ,,faux-pas“ presvedčil aj slepého o tom, že ,,Pablo“ kresliť skutočne nevedel.

Bazilika sv. Egídia v Bardejove

Bazilika svätého Egídia v Bardejove je gotická sakrálna stavba nachádzajúca sa v severnej časti Radničného námestia tohto okresného mesta, monumentálna stavba dominuje nielen námestiu ale i celému mestu. (V. Jankovič, 1967)

Počiatky Farského kostola sv. Egídia  nie sú pre nás celkom známe, kvôli nedostatku údajov, kt. by nám pomohli vytvoriť si predstavu o jeho vzhľade.  (D. Buran a kol.,2003)

Kostol je orientovaný je tradične, v smere východ - západ, so svätyňou na východnej strane. 

Grafiky Albrechta Dürera

Aby sme lepšie porozumeli tvorbe tohto renesančného velikána považujem za potrebné najprv sa oboznámiť so spoločenskými a kultúrnymi pomermi vtedajšieho sveta a so životom a estetickými postojmi samotného Albrechta Durera.

Čo sa týka dobových pomerov vo vrcholnej renesancii od prof. Pettegreeho dozvedáme, že kým ,,v ranej renesancii nemalo Taliansko ako kultúrne centrum Európy súpera. Európski panovníci prahli po službách najznámejších umelcov a architektov Talianska. Postupne sa však vplyv talianskej kultúry šíril po kontinente; koncom 16. storočia sa nemeckí, francúzski a holandskí umelci vyrovnali tomu najlepšiemu, čo ponúkalo Taliansko.ˮ (Stevenson,2003,s.220)

Severská renesancia sa mohla pýšiť  majstrovsky zvládnutou perspektívou a realistickým stvárnením ľudskej postavy, ktoré boli novými objavmi renesancie a ktoré priniesli z Apeninského polostrova umeleckí návštevníci.

Jedným z prvých, ktorí preniesli tieto metódy do severského kontextu bol mladý nemecký umelec Albrecht Dürer.