What the hell is ... výtvarná kritika ?!

Avantgarda, gýč a ich paralely v postmodernej dobe.

Problematika avantgardnosti a gýčovosti presahuje časovo obmedzenú a lokálnu debatu a preto ma inšpirovali k hľadaniu paralely (či možno len voľnejšej asociácie) v dnešnej dobe, kedy gýč, ako výdobytok modernej doby sa stal dominantnou kultúrou a nie je možné poprieť fakt, že sa to deje i dnes, keď jeho prvky dokonca prenikajú do kultúry „vysokej“. Alebo „vysoká“ kultúra degraduje sama seba?

Vila Tugendhat: Less is more

„Architektúra v najjednoduchších prejavoch svojich foriem úplne tkvie v účelnosti.

Presahuje cez všetky hodnotové stupne, až do sféry duchovného bytia, do čistého umenia.“

                                                                                              (Ludwig Mies van der Rohe)

Pygmalionovo dobrodrúžstvo (story pokračuje)

            

Počiatok tohto príbehu sa datuje do dôb starovekého Grécka, kedy pravdepodobne vznikol mýtus o sochárovi nedôverčivom k ženám, ktorý z kusu javora vytesal sochu ženy a zahorel k nej láskou, jeho žiadosť vdýchnuť soche život vypočula bájna bohyňa Venuša, ktorá sochu oživila.

            Námet z tejto báje postupne čerpali básnici, maliari i hudobníci, počnúc Publiom Ovídiom Nasom, až po rôzne re-interpretácie v príbehoch Goetheho, Shakespeara, či G.B. Shawa. Príbeh sa rozhodli spredmetniť i mnohí významní maliari ako  Agnolo Bronzino, Jean-Léon Gérôme, Honoré Daumier, Edward Burne-Jones, Ernest Normand, Paul Delvaux, Francisco Goya, Franz von Stuck, François Boucher, a Thomas Rowlandson.

            Vieme povedať, kde príbeh Pygmaliona začína, s kým sa Pygmalion na svojich cestách stretáva, koľkých umelcov očaril natoľko, že sa rozhodli o stretnutí s ním prehovoriť vo svojich dielach, ba dokonca vieme povedať, ako príbeh Pygmaliona končí.

Vieme však povedať, kde tento príbeh skončí? Sotva.

Soireé Budúcnosť v kocke.

   Koncepcia výstavy Budúcnosť v kocke je zaujímavý projekt, podporujúci tvorbu študentov architektúry, ktorí nemajú veľa príležitostí pre prezentáciu svojich prác v regióne, z ktorého pochádzajú. Impulzom pre vznik výstavy mladých výtvarníkov nášho (východoslovenského) regiónu bol paradox: pred našim zrakom sú skryté projekty, ktoré obleteli skoro celý svet.

Art Is ↓HeRe↓

Slogan, ktorý sa v posledných mesiacoch stal magickým zaklínadlom sa v Moravskej galérii v Brne zhmotnil do svojej fyzickej podoby! Pozrite sa spoločne s nami, aké umelecké diela uzreli znova svetlo sveta, vďaka kurátorom MG, ktorí starostlivo pripravili stálu expozíciu, pochádzajúcu zo súkromnej zbierky Jířiho Valocha.

Niké Samotrácka: antická socha VS. teória vcítenia W. Worringera.

Niké Samotrácka vznikla približne v roku 200 – 190 p.n.l. Gréci ju zobrazovali ako krásnu ženu s krídlami a víťazným vencom, Niké bola považovaná za symbol sily, odvahy, víťazstva a podpory vyššej moci.Ako prostriedok pre analýzu tohto diela som zvolila teóriu historika umenia a estetika Wilhelma Worringera (1881-1965), ktorej sa venuje v štúdii Abstraktion und Eunfühlung (1908, Abstrakcia a vcítenie).

Je to vôbec umenie ?!

Electronic Superhighway: Continental U.S., Alaska, Hawaii(1995). patrí k zaujímavým priestorovým inštaláciam, symbolizuje veľký národný rozsah Ameriky. Pri jeho tvorbe využil Nam June Paik kombináciu farebných neónov a televízií zobrazujúcich viacfarebné mapy, lákadlá z motelov a reštaurácií. Farby a ich rozdiely znázorňujú rôzne identity kultúr a národov, ktoré tu žijú. Tieto obrazy sa striedajú na obrazovkách s úryvkami filmov, na základe ktorých pozná svet Ameriku. Touto cestou naznačuje Nam June Paik skreslený obraz Ameriky ponúkaný ostatným divákom televízie vo svete.

Keramika Ignáca Bizmayera v konfrontácii s filozofiou antického Grécka

Hoci by sa mohla táto konfrontácia ľudovej slovenskej keramiky s antickou filozofiou zdať akokoľvek paradoxná, beztak ju podľa môjho názoru netreba hádzať za hlavu.

Strýko ...

Sedím doma ako kóma

dočítal som Platóna

je nedeľa poobede

nič zvláštne sa nedeje.

Miesto ženy v slovenskom výtvarnom umení v rozmedzí šesťdesiatych až osemdesiatych rokov 20. storočia. / školská štúdia/

Vo svojej seminárnej práci by som sa chcela venovať téme, ako už predznamenal názov, miesta a postavenia ženy v sfére výtvarného umenia 20. storočia, chcela by som sa zamerať predovšetkým na problémy slovenských výtvarníčok a ich tvorby v rozmedzí konca rokov 60. až 80. a na problematiku spojenú s gender a feministickým umením.

Z historického kontextu vyplýva, že postavenie žien v umeleckej sfére je podradné už od čias, kedy umenie začalo jestvovať.

Vedel Picasso kresliť ?!

V krátkej ,,úvahe“ Catesby Leigh  kritizuje Picassove kresliarske schopnosti, podľa mňa sa autor článku snaží až priveľmi detailne popisovať Picassove kresby a ich anatomické chyby,  presne vyratúva všetky nedostatky od portrétov až po kresby torz, či postáv, čo ma v tomto nerozsiahlom článku aj začínalo,  pravdupovediac, nudiť.
Či Vollardovi chýba kusisko čeľuste alebo nemá brucho, to si podľa mňa všimne každý človek pri zmysloch... takže nesúhlasiť s mienkou Leigha,že Picasso skutočne neovládal klasické umenie kresby, by bolo takpovediac proti zdravému rozumu.

Som názoru, že nebolo treba ,,tak veľa“ strán textu, aby Leigh vyčerpávajúcim výpočtom všetkých Picassových kresliarskych ,,faux-pas“ presvedčil aj slepého o tom, že ,,Pablo“ kresliť skutočne nevedel.

Marina Abramovič – The Artistist is Present

Marina Abramovič je podľa mňa jednou z autorov, ktorých dielo vás chytí za srdce, alebo ostanete v šoku a neveriacky začnete krútiť hlavou nad tým, čo tá žena vlastne stvára.

S marínou je to ako s olivami -  buď ich milujete, alebo nenávidíte.

Z môjho pohľadu na Marinu Abramovič je potrebné nazerať z viacerých uhlov pohľadu, a práve v tom mi pomohol dokument The Artistist is Present.

Abramovič a jej tvorbu, priznám sa, som veľmi nepoznala a úvodné minúty vo mne zbudili zvedavosť, čo umelkyňa chce svojím dielom povedať, a prečo to robí, tak ako to robí.

Nahí ľudia bežiaci proti sebe , alebo proti múru, ,,fackajúci sa´´ , alebo sediaci za stolom bez náznaku emócií, žena ležiaca v ohni, žena ktorá si ubližuje, alebo si nechá ublížiť od ľudí, ... toto všetko vo mne vyvolalo otázku, čo tým chce Abramovič povedať. K umeniu Abramovič používa predovšetkm svoje telo. Programovo sa sebapoškodzuje, podstupuje psychologické i fyzické týranie, skúša, čo vydrží.

Škaredé umenie vs. škaredé (nielen) v umení.

Ako predznamenal názov mojej seminárnej práce, chcela by som sa venovať problematike kategórie škaredého v oblasti umenia i mimo neho.

Čo ma v posledných dňoch zaujalo bol článok na blogu, ktorý pojednával o hodnote škaredého umenia – Art Brut. Art Brut, alebo škaredé umenie z anglického ,,ugly  artˮ, alebo tiež outsider art je výtvarný smer inšpirovaný prejavom psychicky chorých ľudí, ktorých tvorbu väčšia časť spoločnosti nezvykne označovať za umenie. Osobne to vnímam ako paradox, že v dobe, kedy škaredé je ťažiskovou estetickou kategóriou sa stretávame s odmietavými postojmi napríklad k Art Brut ap.

Bazilika sv. Egídia v Bardejove

Bazilika svätého Egídia v Bardejove je gotická sakrálna stavba nachádzajúca sa v severnej časti Radničného námestia tohto okresného mesta, monumentálna stavba dominuje nielen námestiu ale i celému mestu. (V. Jankovič, 1967)

Počiatky Farského kostola sv. Egídia  nie sú pre nás celkom známe, kvôli nedostatku údajov, kt. by nám pomohli vytvoriť si predstavu o jeho vzhľade.  (D. Buran a kol.,2003)

Kostol je orientovaný je tradične, v smere východ - západ, so svätyňou na východnej strane. 

Grafiky Albrechta Dürera

Aby sme lepšie porozumeli tvorbe tohto renesančného velikána považujem za potrebné najprv sa oboznámiť so spoločenskými a kultúrnymi pomermi vtedajšieho sveta a so životom a estetickými postojmi samotného Albrechta Durera.

Čo sa týka dobových pomerov vo vrcholnej renesancii od prof. Pettegreeho dozvedáme, že kým ,,v ranej renesancii nemalo Taliansko ako kultúrne centrum Európy súpera. Európski panovníci prahli po službách najznámejších umelcov a architektov Talianska. Postupne sa však vplyv talianskej kultúry šíril po kontinente; koncom 16. storočia sa nemeckí, francúzski a holandskí umelci vyrovnali tomu najlepšiemu, čo ponúkalo Taliansko.ˮ (Stevenson,2003,s.220)

Severská renesancia sa mohla pýšiť  majstrovsky zvládnutou perspektívou a realistickým stvárnením ľudskej postavy, ktoré boli novými objavmi renesancie a ktoré priniesli z Apeninského polostrova umeleckí návštevníci.

Jedným z prvých, ktorí preniesli tieto metódy do severského kontextu bol mladý nemecký umelec Albrecht Dürer.

Problematika komunikácie knižnou ilustráciou.

Pojem ilustrácia pochádza z latinského jazyka, význam pojmu znamená obrázky, kresby dopĺňajúce, spestrujúce, alebo objasňujúce text.

Pojem ilustrácia však od 19. storočia  zahŕňa výtvarný prejav pomocou grafických techník, jednak mechanickú reprodukciu kresbového,  maliarskeho , sochárskeho diela či ilustrácie.

Ilustrácia teda evokuje predstavu o istých zobrazeniach na základe textovej predlohy.

Pojem knižnej ilustrácie obsahuje chápanie tohto pojmu v užšom význame sa dnes prakticky prekrýva s pojmom ilustrácie.