MADE IN POLAND (2010)

Špina, monotónnosť, beznádej. Poľsko. Taký obraz vytvára režisér. Obraz je doplnený postavou Boguša. Hlavný predstaviteľ je skin, je bez práce, vyrazili ho zo školy. Je nahnevaný na celý svet. Má po krk miništrovania a školy, ma dosť systému.  Túži po revolúcii, náhlej rebélii, chce zničiť všetko, ale veľmi nevie ako začať.

Smrť v Benátkach (ŠDKE)

Thomas Mann, Zuzana Mistríková, Ondrej Šoth: SMRŤ V BENÁTKACH

ŠTÁTNE DIVADLO KOŠICE, 24.3.2015

Vzťah mladej generácie k súčasným hodnotám a zmyslu ich sebapoznávania. Autorský tanečný príbeh sa odohráva v impresionistickom období na motívy osudu starnúceho nemeckého spisovateľa, ktorý sa na jeseň svojho života pokúsi zbúrať všetko konvenčné, čo obklopovalo jeho život doteraz a zažíva renesanciu pocitov z nového miesta v Benátkach, ale i túžob, ktoré nikdy predtým necítil. Dielo bude o túžbe, hľadaní, láske i sklamaní, nádeji a ideáloch, ale aj starobe. Mannova románová predloha bolá aktualizovaná pre dnešok – obdobie súčasnej mladej generácie, ktorá hľadá zmysel života a vzťahu k sebe samému, či vzťahu k iným.

Michaela Zakuťanská: Havaj

MICHAELA ZAKUŤANSKÁ: HAVAJ (tragikomédia, 2007)

Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove

Havaj je prvotinou prešovskej dramatičky Michaely  Zakuťanskej. Premiéru mohli diváci vzhliadnuť 8.3.2011 v Divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove. Hra získala druhé miesto v súťaži Dráma 2007[1], čo som doposiaľ nevedela, tento bol jednou z príčin, prečo som sa rozhodla navštíviť práve toto predstavenie. Ďalšou pohnútkou bola téma hry, ktorá mi je bytostne blízka, toto predstavenie navštívila po druhý raz, aby som si po troch rokoch oprášila spomienky na inscenáciu, ktorú som prvý krát vzhliadla vo Svidníku, ešte počas štúdia na gymnáziu.  

Vedel Picasso kresliť ?!

V krátkej ,,úvahe“ Catesby Leigh  kritizuje Picassove kresliarske schopnosti, podľa mňa sa autor článku snaží až priveľmi detailne popisovať Picassove kresby a ich anatomické chyby,  presne vyratúva všetky nedostatky od portrétov až po kresby torz, či postáv, čo ma v tomto nerozsiahlom článku aj začínalo,  pravdupovediac, nudiť.
Či Vollardovi chýba kusisko čeľuste alebo nemá brucho, to si podľa mňa všimne každý človek pri zmysloch... takže nesúhlasiť s mienkou Leigha,že Picasso skutočne neovládal klasické umenie kresby, by bolo takpovediac proti zdravému rozumu.

Som názoru, že nebolo treba ,,tak veľa“ strán textu, aby Leigh vyčerpávajúcim výpočtom všetkých Picassových kresliarskych ,,faux-pas“ presvedčil aj slepého o tom, že ,,Pablo“ kresliť skutočne nevedel.

Marina Abramovič – The Artistist is Present

Marina Abramovič je podľa mňa jednou z autorov, ktorých dielo vás chytí za srdce, alebo ostanete v šoku a neveriacky začnete krútiť hlavou nad tým, čo tá žena vlastne stvára.

S marínou je to ako s olivami -  buď ich milujete, alebo nenávidíte.

Z môjho pohľadu na Marinu Abramovič je potrebné nazerať z viacerých uhlov pohľadu, a práve v tom mi pomohol dokument The Artistist is Present.

Abramovič a jej tvorbu, priznám sa, som veľmi nepoznala a úvodné minúty vo mne zbudili zvedavosť, čo umelkyňa chce svojím dielom povedať, a prečo to robí, tak ako to robí.

Nahí ľudia bežiaci proti sebe , alebo proti múru, ,,fackajúci sa´´ , alebo sediaci za stolom bez náznaku emócií, žena ležiaca v ohni, žena ktorá si ubližuje, alebo si nechá ublížiť od ľudí, ... toto všetko vo mne vyvolalo otázku, čo tým chce Abramovič povedať. K umeniu Abramovič používa predovšetkm svoje telo. Programovo sa sebapoškodzuje, podstupuje psychologické i fyzické týranie, skúša, čo vydrží.

Škaredé umenie vs. škaredé (nielen) v umení.

Ako predznamenal názov mojej seminárnej práce, chcela by som sa venovať problematike kategórie škaredého v oblasti umenia i mimo neho.

Čo ma v posledných dňoch zaujalo bol článok na blogu, ktorý pojednával o hodnote škaredého umenia – Art Brut. Art Brut, alebo škaredé umenie z anglického ,,ugly  artˮ, alebo tiež outsider art je výtvarný smer inšpirovaný prejavom psychicky chorých ľudí, ktorých tvorbu väčšia časť spoločnosti nezvykne označovať za umenie. Osobne to vnímam ako paradox, že v dobe, kedy škaredé je ťažiskovou estetickou kategóriou sa stretávame s odmietavými postojmi napríklad k Art Brut ap.

Friedrich Dürrenmatt : Návšteva starej dámy

Do bohom zabudnutého mestečka Güllen prichádza bohatá stará dáma. Od jej návštevy si všetci sľubujú veľké peniaze. Netušia, že prišla pomstiť dávnu krivdu. Postavičky znudeného panoptika ožívajú ponukou, ktorú by mali podľa všetkých zákonov odmietnuť. Tak sa začína Dürrenmattova tragikomédia Návšteva starej dámy.

Bazilika sv. Egídia v Bardejove

Bazilika svätého Egídia v Bardejove je gotická sakrálna stavba nachádzajúca sa v severnej časti Radničného námestia tohto okresného mesta, monumentálna stavba dominuje nielen námestiu ale i celému mestu. (V. Jankovič, 1967)

Počiatky Farského kostola sv. Egídia  nie sú pre nás celkom známe, kvôli nedostatku údajov, kt. by nám pomohli vytvoriť si predstavu o jeho vzhľade.  (D. Buran a kol.,2003)

Kostol je orientovaný je tradične, v smere východ - západ, so svätyňou na východnej strane. 

Analýza divadelnej inscenácie W. Shakespeare: Macbeth (réžia: Ľ. Vajdička)

Tragédia W. Shakespeara Macbeth, dedikovaná kráľovi Jakubovi I., je inšpirovaná postavou z histórie, obľúbeným škótskym kráľom Macbethom I., ktorý sa vďaka dobovým kronikárom zmenil na tyrana a uzurpátora.  Zjednodušene prerozprávaný príbeh hovorí o tom, že počas bitky medzi vojskom kráľa Duncana a nespokojnými škótskymi šľachticmi tri čarodejnice vyveštia Macbethovi osud, okrem iného aj to, že sa stane kráľom. Macbeth odvtedy sníva o kráľovskej korune.

Grafiky Albrechta Dürera

Aby sme lepšie porozumeli tvorbe tohto renesančného velikána považujem za potrebné najprv sa oboznámiť so spoločenskými a kultúrnymi pomermi vtedajšieho sveta a so životom a estetickými postojmi samotného Albrechta Durera.

Čo sa týka dobových pomerov vo vrcholnej renesancii od prof. Pettegreeho dozvedáme, že kým ,,v ranej renesancii nemalo Taliansko ako kultúrne centrum Európy súpera. Európski panovníci prahli po službách najznámejších umelcov a architektov Talianska. Postupne sa však vplyv talianskej kultúry šíril po kontinente; koncom 16. storočia sa nemeckí, francúzski a holandskí umelci vyrovnali tomu najlepšiemu, čo ponúkalo Taliansko.ˮ (Stevenson,2003,s.220)

Severská renesancia sa mohla pýšiť  majstrovsky zvládnutou perspektívou a realistickým stvárnením ľudskej postavy, ktoré boli novými objavmi renesancie a ktoré priniesli z Apeninského polostrova umeleckí návštevníci.

Jedným z prvých, ktorí preniesli tieto metódy do severského kontextu bol mladý nemecký umelec Albrecht Dürer.

Problematika komunikácie knižnou ilustráciou.

Pojem ilustrácia pochádza z latinského jazyka, význam pojmu znamená obrázky, kresby dopĺňajúce, spestrujúce, alebo objasňujúce text.

Pojem ilustrácia však od 19. storočia  zahŕňa výtvarný prejav pomocou grafických techník, jednak mechanickú reprodukciu kresbového,  maliarskeho , sochárskeho diela či ilustrácie.

Ilustrácia teda evokuje predstavu o istých zobrazeniach na základe textovej predlohy.

Pojem knižnej ilustrácie obsahuje chápanie tohto pojmu v užšom význame sa dnes prakticky prekrýva s pojmom ilustrácie.

“Umění není ani imitace, ani ostatně výtvorem podle přání instinktu nebo dobrého vkusu. Umění je výrazovou operací.” (M. MERLEAU-PONTY)

Umenie a nápodoba.

Norma vyváženosti, súmernosti , počínajúc antickými kanónmi a proporčnými vzorcami pre zobrazenie tela a pre architektonické konštrukcie sa idea krásneho, mravného, múdreho usporiadania presadila ako model rozloženia sveta a účinkovania človeka v ňom.

Mrs. Macbeth (ako som sa z nenazdajky stala pani Macbethovou )

Každý to dobre pozná... vstávať ráno o piatej aby ste stihli vypiť aspoň kávu a dať sa ako-tak dokopy. To všetko som stihla spraviť aj ja , lebo som fantasticky , galakticky šikovná !  Vypila som pol litrák kávy... nech sa preberiem , zbalila som si foťák , pár nepotrebných vecí a už som aj bola na zastávke mhd ... ide sa do Košíc ! Kto by sa netešil ? Asi všetci študenti (hlavne vysokoškoláci) by si chceli poriadne užiť deň, keď sa im núka sladké voľno... a keby len to! 

Radostná Óda

Smejem sa jak analfabet, 

keď vidím Slnko živé...

Heideggera drvím sa sťa naspamäť, 

dopadajúce kvapky dažďa vnímam, 

vidím vlnoplochy, to je dzivé!!

škola môže za to, že sme zo dňa nadeň väčší cvoci,

mam toten taky pocit. 

Doraz si nasadím kratku oprátku ... 

poéma venovaná milému Quartetu 

na večnú pamiatku.