Aby sme lepšie porozumeli tvorbe
tohto renesančného velikána považujem za potrebné najprv sa oboznámiť so
spoločenskými a kultúrnymi pomermi vtedajšieho sveta a so životom
a estetickými postojmi samotného Albrechta Durera.
Čo sa týka dobových pomerov vo
vrcholnej renesancii od prof. Pettegreeho dozvedáme, že kým ,,v ranej renesancii
nemalo Taliansko ako kultúrne centrum Európy súpera. Európski panovníci prahli
po službách najznámejších umelcov a architektov Talianska. Postupne sa
však vplyv talianskej kultúry šíril po kontinente; koncom 16. storočia sa
nemeckí, francúzski a holandskí umelci vyrovnali tomu najlepšiemu, čo
ponúkalo Taliansko.ˮ (Stevenson,2003,s.220)
Severská renesancia sa mohla
pýšiť majstrovsky zvládnutou
perspektívou a realistickým stvárnením ľudskej postavy, ktoré boli novými
objavmi renesancie a ktoré priniesli z Apeninského polostrova
umeleckí návštevníci.
Jedným z prvých, ktorí preniesli
tieto metódy do severského kontextu bol mladý nemecký umelec Albrecht Dürer.
Albrecht Dürer (* 21. máj 1471,
Norimberg – † 6. apríl 1528, Norimberg) bol nemecký maliar, grafik, rezbár,
rytec a matematik. Vo svojich dielach dokonale spája renesančné túžby po
umeleckých pravidlách a stredovekú záľubu v tajomne. Narodil sa ako tretie z
osemnástich detí zlatníka Albrechta Dürera a jeho ženy Barbory Holperovej,
ktorá bola dcérou Dürerovho zlatníckeho majstra. Spočiatku sa učil v zlatníckej
dielni svojho otca, ale keď sa ukázalo, že má talent na maľovanie, otec mu
dovolil od roku 1486 študovať u popredného maliara tej doby Michaela Wolgemuta.
Durer vo svojom diele, ako umeleckom,
tak aj teoretickom bol prejavom prínosu nemeckej renesancie.
Alpatov píše, že si prisvojil
,,bohaté dedičstvo nemeckého umenia 15. storočia predovšetkým na vandrovkách.
Po návrate domov sa hlásil ku kruhu pokrokových norimberských mešťanov, najmä
k Pirckheimerovi, zaoberal sa humanistickými myšlienkami, ktoré
rozširovali jeho rozhľad, ale zachovával aj staré patriarchálne zásady.ˮ(Alpatov,
1978, s.107)
V roku 1494 sa oženil s Anežkou
Freyovou, a hneď v nasledujúcom roku sa vydal na svoju prvú cestu do Talianska.
V roku 1495 založil v Norimbergu svoju vlastnú dielňu a čoskoro sa tu zoznámil
s významnými osobnosťami Norimbergu, najmä s učeným Willibaldom Pirchheimerom.
V roku 1497 zostrojil vlastný lis a začal produkovať prvé série grafických
listov. Začal používať vlastný monogram a datovať svoje diela. Časom sa spolu s
úspechmi stával jeho preslávený monogram uznávanou firemnou značkou. Okolo roku
1500 prišiel do Norimbergu Jacob de` Barbari. Pod jeho vplyvom sa Dürer venoval
sústavnému štúdiu ľudských proporcií.
V rokoch 1505 – 1507 podnikol druhú
cestu do Talianska, konkrétne do Benátok. ,,Jeho umenie v tom čase už
dosiahlo všeobecné uznanie , talianski umelci ho prijali s poctami. Bol
očarený dojmami, v Taliansku videl zasľúbenú zem.ˮ(Alpatov, 1978, s.108)
Uchvátený talianskom, ktoré navštívil
len dva krát po návrate ,,ovplyvnil naturalistickú nemeckú tradíciu maľby
poznatkami o talianskych umeleckých metódach. Albrecht Dürer bol skutočným
novátorom.ˮ(Stevenson,2003,s.220)
Čo sa týka Dürerovej teórie umenia Dürer
importoval renesanciu do nemeckého
umenia, reagoval na talianske renesančné traktáty, predovšetkým na Albertiho,
od ktorého sa vo svojom myslení odlišoval.
Podľa Durera neexistuje len jeden absolútny kánon, ale
rozdielne proporčný kánony pre typy postáv (13 pre mužov a 13 pre ženy).
Zostavil 600 proporcií, pojednával o proporciách koní, budov a svoje
závery spísal v teoretických traktátoch z roku 1525 – „Underweysung der
messung mit zirckel und richtscheydt“, teoretické štúdie o perspektíve a
tieňovaní objektov a z r. 1528 – posmrtne vychádza 4-zväzkové dielo o
proporciách ľudského tela. Krása pre Durera je subjektívna a kompetentný súd o kráse
založeného na znalostiach odlišoval od bežného , ktorému pripisoval hodnotu
páčenia sa.
Z rozsiahlej Durerovej tvorby sa v tejto práci
budem venovať grafickej tvorbe, pod pojmom grafická tvorba rozumej ,, Grafika je druh výtvarného umenia,
ktorý prenáša kresbový prejav do hmoty a technologickým postupom rozmnožuje do
formy grafických listov. Pojem grafika pochádza z gréckeho slova „grafein“, čo
znamená kresliť. V širšom zmysle pod týmto pojmom rozumieme transportovanie
videných, alebo zažitých foriem do sústavy línií, bodov a plôch. V užšom zmysle
je to tvorivé prehodnotenie umelcovej voľnej kresby remeselným spracovaním v
príslušnom materiáli, s cieľom vytvoriť jeden alebo viac odtlačkov.ˮ (http://www.encyklopedia.sk/)
Grafická tvorba umelcov súvisí s rozmachom grafiky. ,,
Niellovú techniku, ktorú poznali už aj stredovekí umelci, možno pokladať za
technický úvod k medirytinám. V 15. storočí vznikol v Nemecku,
v Nizozemsku a v Taliansku drevorez, ktorý sa rýchle rozšíril po
celej Európe zároveň s kníhtlačou.ˮ(Alpatov, 1978, s.105) A tak isto
ako súvisí z rozvojom techniky, súvisí aj so spoločenskými pomermi podľa
Alpatova by bolo nesprávne pripisovať
nové v umení iba talianskej renesancii. ,,Nemecká kultúra bola
v tomto období sama dostatočne tvorivá a samostatná. Nesporne však
štyri roky skúseností humanizmu podnietili rozvoj nemeckej kultúry. Nazačiatku
16. storočia zosilnel v nemeckých dedinách boj vidieckej šlachty proti
feudalizmu. Vypukla sedliacka vojna. Triedny boj sprevádzali boje medzi
katolíkmi a protestantmi... V Nemecku vznikla politická grafika :
letáky , pamflety a karikatúry sa stali mocnými bojovými prostriedkami.
Toto hnutie zanechalo stopy aj na tzv. veľkom umení.ˮ(Alpatov, 1978, s.106)
Podľa viacerých autorov Albrecht Durer vynikal nielen v obvyklej tabuľovej
maľbe ale v celkom nových formách drevorytu a kovorytu.
Gombrich charakterizuje Dürerove danosti v knihe Príbeh
umenia takto : ,, Když
se vrátil do Norimberka, kde se oženil a otevřel si vlastní dílnu, měl již
všechny technické znalosti, které umělec ze severu mohl na jihu získat. Brzy se
ukázalo, že měl více než pouhé technické znalosti složitého řemesla, neboť byl obdařen
hlubokým citem a obrazotvorností, které jsou pro umělce podstatné.ˮ(Gombrich,1990,s.274)
Medzi najvýznamnejšie Dürerove grafické diela môžeme zaradiť medirytiny:
Adam a Eva; Rytier, Smrť a Diabol; Melanchólia; Nemesis; Svätý Hieronym
v pracovni, a drevorezby: Apokalypsa; Veľké pašie; Klaňanie pastierov;
Život Panny Márie; Malé pašie; 10 000 mučeníkov. Z týchto diel som
vybrala zopár najvýznamnejších, ktoré sa pokúsim charakterizovať. Myslím , že
by nebolo na škodu charakterizovať si aj techniku drevorezby a medirytiny,
Gombrich ju popisuje takto ,, Pro dřevořez se odříz ne všechno kromě linií, které
pak mají být vidět . Pro mědirytinu se používá zvláštního nástroje, rydla,
které se vtlačuje do měděné desky. Čára, která se takto vryje do kovového
povrchu, udrží jakoukoli barvu
nebo tiskařskou čerň, kterou se povrch potře . Postup je takový, že se měděná
deska s vrypem pokryje tiskařským inkoustem a pak se kov čistě utře. Když se
potom deska přitiskne silně na papír, inkoust, který zůstal v čárách vyrytých
rydlem, se vytlačí na papír a mědirytina je hotová. Jinými slovy řečeno,
mědi rytina je negativem dřevořezu. Dřevořez vznikne vyčníváním Linií, mědirytina
vyrytím linií do desky. I když je těžké držet rydlo pevně a přitom zvládnout
hloubku a sílu linií, je jasné, že jakmile se jednou toto umění zvládlo, lze
získat mnohem více detailů a jemnější efekty z mědirytiny než z dřevořezu.ˮ(Gombrich,1990,s.227)
Jednou z jeho prvých prác bola rada veľkých drevorytov
znázorňujúcich cyklus Sv. Jána, známy pod názvom Apokalypsa. Apokalypsa je
podľa Jamesa Halla ,,alegorická predpoveď skazy zlých , porazenia satana a zriadenia
Kristovho kráľovstva na zemiˮ(Hall,1991,s.54) . Postava šelmy, či Antikrista
zobrazovala v skorších časoch Nera, alebo Domiciána, pre kresťanov
v čase reformácie znamenala protestantskú hereziu a pre luteránov bol
tento výjav symbolom pápežskej skorumpovanosti. Dürerova rada 15 drevorytov ovplyvnila neskoršie
pojednávanie tohto námetu v severnej Európe, predovšetkým vo Francúzsku.
Gombrich toto dielo popisuje takto ,, Byl to úspěch. Úděsná zjevení hrůz
posledního soudu a znamení a předzvěsti, které mu předcházely, nebyla nikdy
pojata s takovou přesvědčivostí a tak mocně. Není pochyb o tom, že Dürerova
představivost a zájem veřejnosti o ni nacházely živnou půdu ve všeobecné
nespokojenosti s církevními institucemi, která v Německu ke konci s tředověku převládala
a posléze vyústila v Lutherově reformaci. Fantastické vidiny apokalyptických příběhůbyly
pro Dürera a jeho obecenstvo vysoce aktuální, protože mnoho lidí bylo přesvědčeno,
že se tato proroctví během jejich života uskuteční.ˮ(Gombrich,1990,s.275) Alpatov
a Gombrich sa zhodujú na tom, že
Durer v cykle Apokalypsy zdôraznil utrpenie a duševný nepokoj ,
ktoré jeho súčasníci dobre poznali. ,,Boj archanjela Michala s drakom
vyniká dokonalosťou a vznešenosťou ; zobrazuje vlastne stredovekú tému
zápasu svetla s temnými silami
pekiel. Na Dürerovom grafickom liste všetko dosvedčuje, že tu prevládajú ľudské
princípy; plastická krása mládenca,
ktorého mocné telo sa črtá pod záhybmi rúcha, jasná silueta jeho postavy,
odrážajúcej sa od pospletaných postáv, a krajina v diaľke, čo sa
rozprestiera pod jeho nohami; v tom bol Durer dôstojný Raffaelov
následník.ˮ(Alpatov, 1978, s.107,108 )
Alpatov porovnáva cyklus Apokalypsy s cyklom drevorezov zo života Panny
Márie(1504-1510) a zaráža ho klasická čistota, ktorou sa markantne
odlišuje od Apokalypsy.
Výjavy zo života Panny Márie (nemecky Schongauer) Gombrich
popisuje výstižne; ,, nikdo
si nemyslí, že Dürer chtěl jen stavět na obdiv svůj um v zobrazování starých a
rozbitých zdí. Ze starého a již nepoužívaného dvora a jeho pokorných
návštěvníků vyzařuje taková atmosféra idylického míru, že nás přímo vyzývá,
abychom přemítali o zázraku svaté noci v rozpoložení zbožné meditace, s jakou
umělec rytinu tvořil. Zdá se, že v rytinách, jako je tato,
shrnul a zdokonalil Dürer vývoj gotického umění od chvíle, kdy začalo
napodobovat přírodu. Současně však se již vydal za novými cíli, které umění
vytyčili italští umělci.ˮ(Gombrich,1990,s.278) Dürer však aj v tomto diele
ostal verný tradíciám ,, pokúsil sa legendárne výjavy naplniť náladou
a vrúcnosťou. Mimoriadne poetický je najmä výjav Útek do Egypta, ktorý sa
odohráva na pozadí lesnej húštiny, čo u Dürerových talianských súčasníkov nenájdeme
ˮ(Alpatov, 1978, s.108)
Ako vieme Durer sa venoval štúdii ľudských proporcií, na jeho
dielach vidno jeho hľadanie tej ,,správnej miery ˮ ,, Dürerovy pokusy s různými pravidly
proporcí, vidět jak záměrně zkresluje lidskou postavu tím, že kreslí příliš
protáhlá nebo příliš široká těla, aby našel správnou vyváženost a správnou
harmonii. Mezi první výsledky těchto studií, jimiž se pak zabýval celý život,
patří rytina Adama a Evy, do níž vložil veškeré své nové názory na krásu a harmonii.ˮ
(Gombrich,1990,s.278)
Pri mnohých svojich dielach z tejto doby si Durer kládol
za úlohu vyjadrovať sa klasickými formami.
,,Adam na medirytine Adam a Eva (1504) vzbudzuje dojem
ideálnej postavy napodobňujúcej Apolóna. ˮ (Alpatov, 1978, s.108) Podľa Jamesa
Halla je rozdiel v zobrazení Adama a Evy pred a po nástupe renesancie
s tým rozdielom, že Boh sa pred nástupom renesancie zobrazoval ako druhá
osoba trojice, v neskoršej dobe sa diela ,,přispůsobuje ,,patriarchalnímuˮ
typu Boha Otce.ˮ(Hall,1991,s.35) Na medirytine Adam a Eva je zobrazený akt
pokušenia ,,Adam a Eva stojí vedle stromu; Eva drží ovoce nebo je právě
trhá, nebo si ukousla a nabízí je Adamovi. Středověká typologie viděla
v Pokušení předzvěst Zvěstování, ve kterém Panna Maria ,,jako nová Evaˮ
vykoupila hřích Evy staré.ˮ (Hall,1991,s.36)
Medirytina je dokladom umelcovho záujmu o ideálne proporcie
ľudského tela vzorom pre Adama bol antický Herkules a pre Evu Venuša umelec
chcel zrejme dať biblickej dvojici univerzálny význam a preto umiestnil pri ich
nohách zvieratá reprezentujúce štyri ľudské temperamenty daniel - melancholik
zajac - sangvinik býk - flegmatik mačka – cholerik. Gombrichov názor na toto
dielo sa nelíši od ostatných znalcov, ale podľa mňa plne toto dielo vystihuje
,, Harmonické tvary,
k nimž dospěl pilným měřením a pomocí kružítka a pravítka, nejsou tak
přesvědčivé a krásné jako jejich italské či klasické předlohy. Je tu jakýsi
lehký náznak vyumělkovanosti, a to nejen v jejich tvarech a postojích, ale také
v symetrické kompozici. Avšak tento první dojem neobratnos ti brzy zmizí, když si uvědomíme, že se
Dürer nezřekl sebe sama, aby uctíval nové idoly, jak to dělávali méně významní
umělci. Když se jím dáme zavést do rajské zahrady, v níž myška leží klidně
vedle kočky, kde se los, kráva, králík a papoušek nebojí lidských kroků, když
se zadíváme hluboko do skupiny stromů, kde roste strom poznání, a když pozorujeme
hada podávajícího Evě osudný plod, zatímco Adam natahuje ruku, aby jej dostal,
a když vidíme, jak Dürer dokázal, že se jasný obrys jejich bílých a jemně
modelovaných těl odráží od tmavého stínu lesa s rozeklanými stromy, musíme obdivovat
první vážný pokus transplantace ideálů jihu do půdy severu.ˮ(Gombrich,1990,s.278,279)
V rokoch 1513-14 vznikli "majstrovské rytiny"
Rytier, Smrť a diabol, Svätý Hieronym vo svojej pustovni, Melanchólia I.
Wolf v knihe Albrecht Durer hovorí o rytine Svätého Hieronyma , že Obraz
Svätý Hieronym bol namaľovaný v roku 1521 , kombinovanú technikou na dubovom
dreve , v Holandsku .
Je to charakterová štúdie starnúceho učenca prejímajúceho o
pominuteľnosti pozemského života . Ako model cirkevného otca si Dürer vybral deväťdesiattri
ročného muža z Antverp , ktorého portrét ďalším kreslením premenil v skvostnú ,
takmer hyperrealistickú bustu Hieronyma .(Wolf,2007, s.56)
Značný podiel na pôsobivosti obrazu má veľká ľudská lebka ,
namaľovaná vo vysoko realistickom detailu v pravom dolnom rohu - symbol askézy
a smrti tela . (Hall,1991,s.247) Hieronym na ňu ukazuje prstom . Ale je ten muž
, ktorý si portrétovaného pozorne prezerá , skutočný svätec ? Spodobenie Hieronýma
čiže Hieronýma zo Stridonu v tej dobe často nadobúdalo nový časový rozmer .
Cirkevný otec bol čím ďalej častejšie vnímaný ako svetský činiteľ na poli
humanizmu a literatúry - a za toto spojenie by mohlo hovoriť nádherne
namaľované zátišie s knihami v ľavom dolnom rohu obrazu.(Wolf,2007, s.59)
Podľa Halla je toto dielo inšpirované vyobrazením sv. Hieronýma, ktorý prekladá
bibliu. ,, Hieroným podobne ako Raffaelova Aténska škola, je svojráznym
stelesnením humanistických ideálov... Durer velebí útulnosť tesnej učencovej
cely, a uzavretý priestor naplnil vibrujúcim svetlom, ktoré vniká
ozdobeným oblokom. Starý učenec zahĺbený do pokojnej práce sedí medzi spiacimi
zvieratami, ktoré sám skrotil. Pri zobrazení izby sa Durer odchýlil od
optických základov a sleduje umelecké požiadavky: celá miestnosť vyjadruje
duševnú čistotu a cudnosť jej obyvateľa. ˮ(Alpatov,1978, s. 110)
Ďalšou známou medirytinou je rytina Rytier , smrť
a diabol, ktorá ,, ...vyjadruje nepokojné emócie. Nemožno ju pokladať za
priamu narážku na vtedajšie udalosti , a predsa z nej dýcha duch
prelomového obdobia. ˮ(Alpatov, 1978, s.110) Podľa Alpatova v nej umelec
vyjadruje vedomie morálnej zodpovednosti jednotlivca za svoje činy
a postoje súčasníkov k okolitému svetu.
,, Mohutný rytier v pancieri sa pomaly nesie na koni.
Pripomína čiastočne niektorú taliansku jazdeckú sochu, pôsobí však
sústredenejšie , zamyslenejšie a srdečnejšie. Na tohto ,,humanistického rytiera
ˮ striehnu zo všetkých strán, podobne ako na sv. Antona, zlo a obludnosť:
smrť – kostlivec k nemu vystiera ruku s presýpacími hodinami, obluda
s prasacou hlavou mu ide v pätách. Jasnú reliéfovú stavbu výjavu
členia a narúšajú obludy vykúkajúce spoza koňa.ˮ(Alpatov, 1978, s.110,
111)
Azda najznámejšou je Durerova rytina Melanchólia, opradená
samým tajomstvom. „Melanchólia“ je obrazom ľahostajnosti a ochabnutosti, ale aj
vyrovnanosti, ktorú prináša poznanie. Má podobu okrídlenej ženy, ktorá sedí
pred rozostavanou budovou a zamyslene si podopiera hlavu ľavou rukou, kým v
pravej ruke, opretej o knihu, drží kružidlo. Samá, opustená, zahĺbená do seba a
obklopená symbolmi vied a umení, stelesňuje ľudskú skúmavosť. Každý
melancholik, ktorý je pri všetkom svojom smútku schopný tvorivo pracovať, je
pod vplyvom planéty Saturn. Všetky činnosti a zamestnania, v ktorých sa
uplatňujú nástroje rozhodené po zemi, sú poznačené melanchóliou. Kružidlo v
ruke symbolickej postavy naznačuje, že geometria, matematika a všetky exaktné
vedy závisia od Saturnu . ,,Melancholie upoutala představivost středověkých
mytografů, humanistických filozofů, a tedy i umělců počínaje 15.
stol. ... Dcera Saturnu, odkud plyne její zasmušilá či trudomyslná povaha.
Humanisté Melancholii ztotožňovali více s introspektívními,
intelektuálnimi vlastnostmi, jež stělesňovali kontemplatívní ideál člověka.
Takto byli všichni umělci, filozofové a teologové považováni za osoby
podléhajíci vlyvu Saturnu.ˮ(Hall,1991,s.105) Keď sa dívame na túto rytinu dnes,
rozhodne nerozumieme všetkým symbolom na nej, o ktorých sa Durer pravdepodobne
radil s Pirckheimerom. Aj sám mal sklon k melanchólii a táto rytina je akýmsi
vnútorným autoportrétom, obrazom tvorivého človeka, vystaveného v samote a
smútku, pochybnostiam a neistote. Sám Durer predsa povedal: „Ale čo je krása,
to neviem.“
Alpatov si kladie otázku ,,Čo znamená na rytine žena s atribútmi
? ˮ týmto problémom sa dosiaľ zaoberalo už veľa teoretikov, znalcov, či vedcov,
ale základná myšlienka Melanchólie je dodnes nevyriešená. Alpatov popisuje
rytinu ako Melanchóliu, ktorá ,,vyjadruje hĺbanie, sklamanie, pochybnosti,
únavu a smútok, všetko to, čo často postihovalo ľudí v období veľkých
premien .ˮ (Alpatov, 1978, s.111) Napriek tomu
je Melanchólia predsa nezrozumiteľná ,, Durerova koncepcia sa však
neponáša ani na Brueghelovu, u ktorého sa zložitá kompozícia zvyčajne
zakladá na jednej téze...Na rytine Melanchólia takpovediac každý zobrazený predmet vrhá svoje svetlo na
iný; jeden vnuká myšlienku na objasnenie druhého. Rytina sa nedá úplne
vysvetliť na základe literárnych prameňov. V divákovi zanecháva temný
nepokoj, ako po vypočutí symfónie. Napriek všetkému je Durerova Melanchólia dokonalá
rovnako klasické dielo ako Sixtínska Madona...ˮ(Alpatov,1978, s.111) Obraz nám
ponúka mnoho symbolov na ,,rozlúsknutie záhady ˮ počnúc od magického štvorca v
pravom hornom rohu , ktorého číslice dávajú vždy rovnaký súčet 34 , nech ich
sčítame vodorovne , zvisle , uhlopriečne alebo v jednotlivých kvadrantoch ,
pravdepodobne v hornej rade vyjadrujú deň , mesiac a rok smrti Dürerovej matky
. Isté je , že dvojica čísel uprostred spodného radu , 15 a 14 , sú dátumom zhotovenie
rytiny . Zaujímavé je , že pri sčítaní oboch číslic čísla 34 dostaneme výsledok
7 ( rovnako tak pri sčítaní dvoch čísel v číslicu počte polí , teda 16 → 1 + 6
= 7 ) , čo je podľa numerológie a astrológie číslo planéty Saturn . Synodická
perióda Saturnu trvá 378 dní a toto číslo je deliteľné siedmimi . Planéta
Saturn je z planét klasickej astrológie najpomalší a symbolizuje plynutie času
( v rímskej mytológii Saturnus , v gréckej mytológii boh Chronos = čas ) a tiež
smrť a záhubu.(http://cs.wikipedia.org)
Symbol času sa u štvorca objavuje v podobe presýpacích hodín
a malých slnečných hodín . Podľa tieňa , ktorý vrha Slnko a ktorý (ne ) vrhajú
slnečné hodiny je pravdepodobne tiež okolo siedmej hodiny ráno . Zvon , ktorý
visí nad postavou , môže zobrazovať magický zvon , taký , aký bol okultistami
vyrábaný zo siedmich planetárnych kovov . Ďalej je tu ďalšia súvislosť s
astrológiou - Saturnu sa priraďuje žlčník ako orgán , ktorý je touto planétou
ovplyvňovaný . Podľa Aristotela je " choroba " melanchólia ( depresia
) spôsobená práve nadmierou " čiernej žlče " .
Dúha ( trojfarebná ) môže súvisieť tiež s Bifrost , mostom ,
ktorý sa má zrútiť pri konci sveta Ragnaröku podľa severskej mytológie . Kométa
potom môže symbolizovať práve Ragnarök , teda v biblickom poňatí apokalypsu ( o
Dürerovi je známe, že bol ovplyvnený severskú tradíciou ) . O prepojenie
symboliky sa slobodomurármi nie je pochýb . Rebrík ( Jákobov rebrík ) sa napr.
priamo v tejto orientácii nachádza na niektorých slobodomurárskych symboloch,
rovnako ako kružidlo v rukách anjela alebo váhy.( Hall,1991,s.104,105)
Tieto všetky záhady a hlavne kompozícia obrazu nás
uvádzajú v napätie. ,,Podľa Wolfflinovho výroku ,, stiesňujúca je
bezmedznosť, nepostihnuteľnosť celkuˮ. Všade vidno končisté predmety, ostré
hrany a uhly a navájom sa pretínajúce obrysy: tu nevidno podobne
pokojné horizontály, aké zreteľne vystupujú na Hieronýmovi v pustovni. ...
Durer dosiahol vo svojich troch rytinách osobitne vycibrenú techniku:
v súlade s rozmanitými druhmi zobrazených predmetov, podľa ich tvarov
a povahy povrchu, použil paralelné čiary i pretínajúce sa šrafovanie
a bodkovanie. ˮ(Alpatov,1978,s. 111)
Wolf vo svojej knihe o Dürerovej Melanchólii píše
a podľa mňa to svojím výrokom,, Dodnes platí o tomto obrazu Vasariho soud:
Je jedním z těch uměleckých děl, che feciono stupire il mondo, „která
zanechávají celý svět v údivu“.ˮ(Wolf,2007, s.48) vystihol presne.
Umelcovo zdravie sa po príchode z Holandska(1527) prudko
zhoršilo. Trpel na následky malárie. Na jednej skici v liste nakreslil svoju
postavu, ktorá ukazuje na zväčšenú slezinu.
Albrecht Dürer zomrel predčasne 6. apríla 1528 v Norimbergu.
Manželka Agnes ho prežila o jedenásť rokov. Po Dürerovej smrti vzniklo nielen v
Nemecku niekoľko škôl a prúdov, ktoré pokračovali v jeho diele, či už v umení,
alebo v matematike.
Bol nadaným maliarom, grafikom, rezbárom a rytcom, no aj
matematikom a teoretikom umenia. Počas necelých 57 rokov života namaľoval
Albrecht Dürer vyše sedemdesiat obrazov, dvetisíc kresieb, vytvoril
dvestopäťdesiat drevorezieb, viac ako sto rytín a napísal tri knihy. Univerzálnym talentom sa vyrovnal talianskym
renesančným umelcom. Nie nadarmo ho nazývali Leonardom da Vinci zo severu. So
slávnym talianskym umelcom mal spoločné aj to, že obaja maľovali ľavou rukou .
Tvorca diel ako Melanchólia, Apokalypsa, Nosorožec
a ďalších vedel vo svojich dielach vystihnúť mnoho odtieňov životnej sily,
najmä však v rytinách . ,, Väčšina medirytín zo 17. storočia
s pedantsky presným paralelným šrafovaním pôsobí v porovnaní s Dürerovými
rytinami jednotvárne a neživo... Dürer veľa premýšľal o umení
a pokúšal sa dospieť k premyslenému riešeniu svojich úlohˮ(Alpatov,
1978, s.112) Podľa Dürera umenie tkvelo v prírode, ale snažil sa ho
vyjadriť číselnými pomermi, pretože veril v existenciu jedinej všeobecnej
definície krásy , no nevedel sa pre svoju živú povahu uspokojiť
s formulami, konštatoval čaro odchýlok od normy ,,na rozdiel od Talianov videl prameň krásy nielen vo veciach samých ,
ale aj v osobných vzťahoch umelca k nim.ˮ(Alpatov, 1978, s.112)
Dürer, v minulosti označovaný za „otca nemeckého umenia“, osobne
Dürera vnímam ako dôležitý článok vo svetovom umení, celoeurópsky zrovnoprávnil
drevorez a rytinu s maľbou. Ako umelec – experimentátor s obrovskou
predstavivosťou a vnímavosťou ,,vyžmýkal ˮ z relatívne novej techniky to
najlepšie.
Použitá literatúra
a zdroje:
ALPATOV, M. V. Dejiny umenia 3. Bratislava: Tatran, 1978.
GOMBRICH, E., H.: Příběh umění. Praha, Odeon 1990, 1992. ISBN
80-207-0416-7.
HALL, J. Slovník námětů a symbolů ve výtvarném umění. Praha:
Mladá fronta, 1991.
PIJOAN, J.: Dejiny umenia 6. Bratislava, Ikar 1999 , ISBN
80-7118-715-1.
STEVENSON, J.: Dejiny Európy. Praha : Ottovo nakl., 2003.
TATARKIEWICZ, W.: Dejiny estetiky III., Bratislava , Tatran,
1989
WOLF, N.: Albrecht Dürer. Praha: Taschen., 2007 , ISBN 80-7209-889-7.
Albrecht Dürer [online], posledná aktualizacia 15:56, 12. január 2014. [cit. 2. 5. 2014],
Wikipédia. Dostupné online: <http://sk.wikipedia.org/wiki/Albrecht_D%C3%BCrer>
Melancholie I. [online], posledná aktualizacia 29. 1.
2014 v 09:39 [cit. 2. 5. 2014], Wikipedie. Dostupné online: < http://cs.wikipedia.org/wiki/Melancholie_I
>
Grafika(výtvarné umenie). [online], posledná aktualizacia 2014 [cit. 2. 5. 2014], Encyklopedia. Dostupné
online: <http://www.encyklopedia.sk/index.php?pojem=Grafika_(v%C3%BDtvarn%C3%A9_umenie)>
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára