My sme mali šancu zúčastniť sa generálky Shakespearovej hry Macbeth na novozrekonštruovanej malej scéne Štátneho divadla Košice, vidieť ju ako najsamprvší, vychytať v nej muchy a dovoliť si ju skritizovať pred režisérom, čo pár odvážlivcov aj učinilo, nie som ten typ človeka, ktorý má toľko guráže, no keby ste zažili to faux pas, ktoré sa mi podarilo vyrobiť, neuverili by ste, že mi chýba čo i len štipka odvahy !!! Nepredbiehajme však udalosti, postupne sa k tomu dostaneme...
Teraz si somnou radšej vychutnajte čarovné jesenné ráno v Košiciach.
Mestské uličky, majestátny dóm sv. Alžbety , či mestský park to všetko v jednom balíčku s tak príjemným teplým ránom a východom slnka ,ktoré som si vychutnávala z terasy na námestí popri sŕkaní horúcej čokolády, ktorá mi bola osudová.
Po kávičkách a čokoládkach sme sa vydali do centra diania - k malej scéne košického divadla...
kde sme sa stretli s našim profesorom a vstúpili sme do novorekonštruovanej budovy, kde sa predstavenie konalo ...
Naše milované estetické quarteto si zasadlo do divadelných kresiel a čakalo sa už len na režiséra a jeho pokyny k začatiu predstavenia, samozrejme , že som tých pár voľných minút nevyužila na návštevu toalety... koho by napadlo že predstavenie bude mať len hodinu a pol a žiadnu pauzu =D
Režisér nás poprosil aby sme vypli svoje mobilné telefóny a hra sa mohla začať.
Bola som doslova zaskočená tak ´sparťanským´ vybavením javiska pár rekvizitami , a hrou, ktorej originálna verzia má viac ako tri desiatky postáv a ktorá tu bola postavená na hereckom umení dvoch hercov.
Rekvizity, ktorých bolo minimum , žiadne kulisy , len plne využitý priestor divadelnej sály a bravúrne výkony hercov ma veľmi upútali až prišiel jeden moment - ozvala sa káva a čokoláda , nemohla som to už vydržať koniec bol ešte dosť ďaleko , chýbalo do konca predstavenia nejakých 30 minút a tak som prestala sledovať dej prepchala som sa popred spolužiakov na koniec radu a šla som si po svojom, hľadať toalety , nevedela som však že herci budú využívať dvere aj počas hry nie len na začiatku a tak som potichučky zcupitala dole schodmi otvorila som dvere , a za nimi stálo nemilé prekvapenie pani šepkárka , ktorá začala hneď lamentovať, že to snáď nie je možné, okolo nej som rýchlo prefičala, príroda je predsa silnejšia než človek...
Keď som po 5 minútovom hľadaní toaliet našla tú správnu , neváhala som ju použiť a vrátila som sa k dverám do sály, tu mi šepkárka oznámila ,že dnu ma už nemôže pustiť, že mám čakať za dverami... po tom trapase som radšej len prikývla schovala sa za dvere a všetko potichu sledovala, aj keď som nesedela v radoch divákov predsa som len niečo videla a to prácu šepkárky , ktorá keď sa otvorili dvere začala gestami pomáhať hercovi z kaše von :))
V divadle som už bola mnoho ráz no čo som zažila dnes by sa mi určite len tak zažiť nepodarilo , z namosúrenej šepkárky sa stala milá pani ktorá ma odprevadila do priestorov určených pre personál (zvukári , osvetľovači, ap.) aby som mohla dosledovať predstavenie, a zároveň nerušila obecenstvo, stála som na balkóne a kradla som sen mojej kolegyne zo začiatku predstavenia, ktorá odtiaľ túžila sledovať hru.
Všetko zlé , ako sa vraví, je predsa len na niečo dobré , mne sa okrem estetického zážitku podarilo získať aj zážitok praktický a to okrem toho, že som na predstavení, kde bola veľmi moderne a netradične spracovaná, dalo by sa možno povedať, historická hra , kde výkony dvoch hercov zastúpili tridsať a trojhodinová hra trvala o polovicu menej... podarilo sa mi konečne pochopiť význam šepkárov zvukárov, osvetľovačov.. a v neposlednej rade po besede s režisérom, ktorým je pán Ľubomír Vajdička a dramaturgom získala som praktický náhľad na vec, okrem teoretického ktorý som ovládala zo školy a ktorý bol dnes o dosť obohatený.
Z môjho faux pas sa stala po predstavení vtipná príhoda, keď mi spolužiaci vysvetlili , že hneď ako som vyšla zo sály, bežal zamnou Macbeth, hneď mi bolo jasné prečo bola aj pani šepkárka namosúrená, isto somnou nepočítali , uzavreli sme to tak, že mladého pána začala nudiť hra na Macbetha a radšej chcel mladšiu ako staršiu pani Macbethovú .
Nie je skvelý pocit zistiť , že ste si vlastne zahrali v predstavení aj keď len hrou náhody... by ste sa zmenili z obyčajnej diváčky na Femme Fatale!?
Predstavenie a beseda skončili a my sme sa pobrali na autobus a späť do školy, kedže sme vzorní študenti, po ceste sa mi podarilo zachytiť ešte pár obrázkov...
na záver...mi nezostáva nič iné než dodať...
DOVIDENIA KOŠICE !!!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára